Čelil rasizmu a nie všade mu platili. Kométa Zemplína však žije svoj sen: Teraz prišiel môj čas!

Prvé kolo Fortuna ligy prinieslo niekoľko zaujímavých momentov, no jeden predsa len vyčnieval. Za Michalovce zažil debut v najvyššej súťaži Nigérijčan Wisdom Kanu, ktorý si nielen plnil stanovený cieľ a sen, no zároveň práve on režíroval triumf proti favorizovanej Dunajskej Strede.

Nepatrí už síce medzi najmladších futbalistov, je skromný, pokorný, no zároveň s dobre nastaveným sebavedomím a cieľavedomosťou. Jeho futbalovými idolmi sú Portugalčan Deco, Chorvát Luka Modrič, Francúz Zinedine Zidane a nigérijská legenda Jay-Jay Okocha. Starší dobre vedia, o koho ide.

Nigérijský ofenzívny stredopoliar Wisdom Kanu vletel do nového ročníka slovenskej Fortuna ligy ako víchor. Hoci bol blízko k debutu v najvyššej súťaži na jeseň 2018, keď bol hráčom ViOn-u Zlaté Moravce-Vráble, no Juraj Jarábek ani jeho nástupca Branislav Mráz mu to napokon nedopriali. Premiéry sa dočkal až v nedeľu, keď jeho Zemplín Michalovce v úvodnom kole hostil Dunajskú Stredu.

Očakávané sa však nenaplnilo, favorizovaný DAC si odviezol z východu republiky vysokú prehru 1:4, pričom 27-ročný Kanu bol v dueli proti vicemajstrovi hlavnou postavou. Jeden gól strelil, na druhý prihral a tretí vypracoval. Na ihrisku sa cítil výborne, viditeľne si to užíval a patril medzi najlepších. Asistent trénera Marek Ondrík označil Kanua ako rozdielového.

Rodák z nigerijského Lagosu v rozhovore pre ŠPORT.sk priznal, že ihneď ako v roku 2016 pricestoval na Slovensko, tak mal cieľ, že jedného dňa bude hrať našu najvyššiu súťaž. Hoci začínal vo vtedy treťoligovej Spišskej Novej Vsi ako neznámy hráč z Afriky, do Michaloviec už išiel ako najlepší strelec II. ligy, keď za priemerný Trebišov nastrieľal 18 gólov a stal sa objavom sezóny.

Stále usmiaty Kanu porozprával o svojom príchode na Slovensko z Nigérie, prečo zamieril práve pod Tatry, o osobných cieľoch a tých so Zemplínom, ale aj o tom, ako čelil rasistickým útokom a prečo si nerobí ťažkú hlavu z toho, že nie vo všetkých mužstvách, v ktorých doteraz pôsobil na Slovensku, dostal zaplatené.

Zápas proti Dunajskej Strede niečo ako splnený sen

Do Fortuna ligy ste vstúpili výborným spôsobom. Ako vnímate svoj výkon?

„Vždy hovorím, že prvý zápas v lige a za klub je veľmi dôležitý. Tvrdo som na sebe pracoval a na tréningoch dával zo seba maximum. Uvedomoval som si, že ma čaká premiéra v lige, no nebolo to o tom, že by som sa chcel sústrediť len na svoj výkon. V prvom rade som chcel pomôcť mužstvu. Veril som si a myslím si, že mi zápas vyšiel.

Dal som do toho všetko, aby sa nám podarilo vybojovať dobrý výsledok. Napokon z toho bol fantastický triumf. Veľmi sa teším. Vždy sa dá však urobiť viac, no stále je to len prvý zápas. Čaká nás ešte veľa duelov, takže musím na sebe ďalej tvrdo pracovať.”

V minulej sezóne ste zahviezdili v drese Trebišova, no teraz ste už súčasťou mužstva z Fortuna ligy. Pocítili ste v prvom zápase rozdiel medzi týmito dvomi ligami?

„Jednoznačne. Nedá sa to až tak porovnať, no myslím si, že ak budem tvrdo pracovať, tak by nemal byť problém strieľať góly aj v najvyššej súťaži. Musím však robiť presne to, čo sa odo mňa očakáva na ihrisku. To je dôležité, potom to bude už len na mne.”

Vyzerá to tak, že by vám mohol futbal v najvyššej lige chutiť, keďže víťazstvo proti vicemajstrovi ste v podstate zrežírovali práve vy. Čo poviete?

„Bol to úžasný zápas. Hrať proti takému tímu ako je Dunajská Streda a ešte k tomu ho aj zdolať, bolo niečo ako splnený sen. Je to vicemajster Slovenska, hrajú v pohárovej Európe a majú naozaj kvalitné mužstvo. Takéto zápasy mi dodajú ešte viac skúseností a sú prínosom pre moju kariéru. O to viac ma teší, že nám zápas vyšiel.”

Na Slovensku pôsobíte už niekoľko rokov a máte svoje skúsenosti. Môžete z nich teraz ťažiť, aj keď zažívate vo Fortuna lige premiéru?

„Musím povedať, že som bol na to vždy pripravený. Už keď som prišiel na Slovensko, tak môj najväčší cieľ bol, že raz budem hrať najvyššiu súťaž. Či už som hral III. alebo II. ligu, tak som bol stále rovnako nastavený. V nižších súťažiach som sa snažil pracovať vždy tak, aby som bol čo najlepšie pripravený na I. ligu.

Takže som sa nebál, že by mi prechod do najvyššej súťaže robil problémy. Jediné, čo mi môže spôsobiť ťažkosti, je zranenie. Cieľom bolo hrať najvyššiu súťaž. Plním si sen. Teraz je ten čas, kedy môžem naplno ukázať, čo dokážem!”

Takže sa chystáte nastrieľať 18 gólov aj vo Fortuna lige?

„Ak je to Božia vôľa a tvrdo pracujete, potom nie je nič nemožné. Všetko závisí od tvrdej práce, prístupu a disciplíny. Ak to tak Boh bude chcieť, tak môžem streliť 18 gólov aj v najvyššej súťaži.”

Na Slovensku sa cíti už ako doma, hoci nevedel, kde krajina leží

Ako sa cítite v Zemplíne a na Slovensku, kde ste už od leta 2016?

„Cítim sa tu dobre. Vedenie, tréneri a spoluhráči sú skvelí. Mám pocit, že sme tu všetci ako rodina. Keď hráč niečo také cíti, potom prídu aj výsledky. Som naozaj rád, že môžem hrať za taký klub a že mi dali príležitosť. Čo sa týka Slovenska, tak po piatich rokoch môžem povedať, že sa tu cítim ako doma.

Na druhej strane, slovenský jazyk je náročný a ešte ho neovládam. Rozumiem už takmer všetko a viem niečo povedať, no ešte to nie je ideálne. S ľuďmi, ktorí sú okolo mňa, sa cítim výborne. Všetci sú tu veľmi priateľskí a nápomocní. Cítim sa tu byť vítaný a necítim žiadny stres.”

Po famóznej sezóne ste mali na stole aj iné ponuky. Prečo vyhrala tá z Michaloviec?

„Áno, boli tam aj ďalšie ponuky, no chcel som si byť na sto percent istý. Chcel som ísť za niečím, o čom som naozaj presvedčený a čo som už aj poznal. Preto som si vybral Michalovce. Teraz vydám zo seba to najlepšie a možno v budúcnosti sa dočkám niečoho ešte lepšieho.”

Na Slovensko ste prišli z Nigérie. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto krajinu?

„Mal som agenta, ktorý spolupracoval so Spišskou Novou Vsou. Tak som prišiel do tohto klubu a potom som vystriedal niekoľko ďalších mužstiev, až som sa ocitol v Michalovciach. V Nigérii som hral za niekoľko tímov, tiež štyri roky II. ligu a z mužstva First Bank FC som sa presunul na Slovensko.

Musím povedať, že predtým som ani len netušil, kde sa nachádza Slovensko a nikdy by som si ani nebol pomyslel, že zamierim do tejto krajiny. Mal som takisto možnosť ísť do USA, konkrétne do štátu Michigan. Rozprával som sa s mojim agentom, no ten mi povedal, že mi nájde niečo na Slovensku.

Povedal, že je to v strednej Európe. Keď som si pomyslel, že pôjdem do Európy, tak som sa potešil, pretože tam budem môcť lepšie prezentovať svoj talent a byť viac na očiach kvalitných klubov. Na Slovensko som sa tešil, no predtým som o tejto krajine nepočul. Možno o Poľsku alebo Maďarsku či ďalších krajinách, ale o Slovensku nie.”

Ako ste sa dokázali zžiť s novým prostredím?

„Prišiel som do Spišskej Novej Vsi, ktorá vtedy hrala v III. lige a jej cieľom bol postup do II. ligy. Ale s udomácnením som nemal až také problémy. Myslel som len na to, že chcem hrať futbal, a keď ho budem môcť hrať, tak všetko ostatné bude v poriadku. Povedal by som, že som sa cez to preniesol pomerne rýchlo. Našiel som si priateľov, aj medzi spoluhráčmi a všetci sa mi snažili uľahčiť pobyt na Slovensku. Všetko bolo v poriadku. Až na jedno - zima.

Sneh som videl prvýkrát v živote na vlastné oči. Bola mi hrozná zima a mal som úplne premrznuté nohy. Po tréningu som okamžite utekal pod sprchu a pustil som na ne horúcu vodu. Bolo to ešte horšie (smiech). Takže zima bola môj najväčší problém. Mal som ťažkosti podávať dobré výkony, keď začalo byť chladno a blížila sa zima. Aj keď som sa snažil robiť, čo som mohol.”

Ako je to teraz?

„Už som si zvykol. No keď som bol naposledy v Nigérii, bolo to asi v januári, tak som bol trochu nervózny, pretože som sa bál návratu na Slovensko. Tri a pol roka som nebol doma a privykol som si na slovenské počasie. Cez zimu som si chodieval vonku zatrénovať a zabehať, no po mesiaci v Nigérii som bol akoby na začiatku. Musel som si znovu privyknúť (smiech). Myslím si, že teraz si už moje telo na všetko zvyklo a nemalo by sa to opakovať.”

Chýbajúce výplaty a skúsenosť s rasizmom

Stretli ste sa počas vášho pôsobenia na Slovensku s rasizmom?

„Áno. Stalo sa mi to v čase, keď som hrával za Zlaté Moravce. S rasizmom na moju osobu som sa stretol v jednej posilňovni a raz, keď som išiel domov z obchodu. Nikdy ma nikto nenapadol, no boli to reči ako ‚nech ťa už vo fitku nevidíme, ty opica’ a podobne. No nič si z toho nerobím.

Rasizmus je skrátka všade a len tak ho nezastavíte. Keď sa vás niektorí ľudia snažia urážať, tak sa na to pozerám s nadhľadom. Nemôžete to zmeniť, keď je to všade. Preto s tým už nemám problém. Je to síce zvrátené, no čo s tým narobíte? Nič. Skrátka musíte ísť ďalej.”

Čo sa týka rasizmu, je to už teraz na Slovensku lepšie?

„Neviem to posúdiť, pretože vôbec netuším, ako je to v iných častiach krajiny. Môžem hovoriť len za seba a musím povedať, že takéto problémy už nemávam. Neviem, čím to je. Možno tým, že už nejaký čas hrám na východe Slovenska, kde sa cítim bezpečne. V inej časti to je možno iné. Tu je všetko v pohode.”

Takisto máme informácie, že ste mali problémy aj s nevyplatenými peniazmi v niektorých kuboch. Je to pravda?

„Áno, je. Napríklad v Poprade som hral pol roka a zaplatené som dostal len za tri mesiace. V Spišskej Novej Vsi som tiež nedostal zaplatené za tri mesiace. V Trebišove mi síce platili, no nechceli mi vyplatiť bonusy, pretože som sa rozhodol prestúpiť do Michaloviec. Rozhodnutie bolo na trénerovi, či dostanem bonus. Povedal mi, že v žiadnom prípade. Pritom som ho prosil. Nepomohlo.

Nič z toho ma však neobmedzuje. Práve naopak, iba ma to motivuje pracovať na sebe viac, aby som napredoval a išiel si za svojim snom. Myslel som len na futbal a strieľanie gólov. Na druhej strane, aj ich trochu chápem, pretože napríklad taký Poprad mal v tom čase finančné problémy. Som však v najvyššej súťaži, rozumiete? To je to jediné, čo ma zaujíma a čo je najdôležitejšie.”

Aké sú vaše ciele do budúcnosti?

„Prvým je, aby som pomohol môjmu mužstvu k čo najlepším výsledkom a stanoveným cieľom. Druhým je, že sa chcem posúvať vpred ako hráč. Rád by som zabojoval o kráľa strelcov a stal sa jedným z najlepších futbalistov v súťaži. Vďaka tomu by som sa mohol posunúť možno ešte ďalej. Ktovie, čo prinesie budúcnosť, no stále sme len na začiatku sezóny (úsmev).”

-----------------------

Neskutočný gól Romana Hašu zo Serede takmer z polovice ihriska:

Tags:

wisdom uda kanumfk zemplin michaloveFK Popradslavoj trebisovfk spiska nova vesNiké liga

Super Liga