Tomáš Sepp Ekonomika spoločenstva sa zameriava na človeka, nie na zisk

Vo svete už dvadsať rokov existuje myšlienka Ekonomiky spoločenstva, ktorá vyšla v roku 1991 z Hnutia fokoláre. Na Slovensku je jeden z jej šíriteľov aj Tomáš Sepp.

Čo je to Ekonomika spoločenstva (ES)?

Je to iniciatíva alebo hnutie, ktoré sa snaží priniesť novú ekonomickú kultúru. V starom ponímaní klasického kapitalizmu, kde vyznávame slobodu trhu, sme si mysleli, že trh všetko vyrieši sám a že to bude fungovať. Ukazuje sa však, že to tak nefunguje, a sme svedkami čoraz väčších rozdielov medzi chudobnými a bohatými.

Máme tu na jednej strane extrémnu chudobu a na druhej strane zároveň extrémne bohatstvo. Štáty a vlády nie sú schopné zabezpečiť spravodlivé prerozdeľovanie bohatstva a inklúziu ľudí na okraji spoločnosti. Ukazuje sa, že samotný štát nemá možnosť a schopnosť to riešiť. Stačí spomenúť posledné škandalózne odhalenie Panama Papers.

Uviedol by som príklad s ekológiou, ktorá úzko súvisí s ekonomickým rozvojom. Témou dňa je globálna klimatická kríza a udržateľnosť. Koordinátor Ekonomiky spoločenstva profesor Luigino Bruni hovorí, že životné prostredie je dané všetkým ľuďom rovnako bez ohľadu na ich bohatstvo a spoločenské postavenie – bohatým aj chudobným a tým na okraji. To isté platí aj v sociálnej oblasti, firma by mala mať na zreteli sociálny aspekt a spoločné dobro.

Kde a ako vznikla Ekonomika spoločenstva?

Korene siahajú do roku 1991, keď zakladateľka Hnutia fokoláre Chiara Lubichová navštívila Brazíliu. Keď letela nad Sao Paulom, videla okolo bohatého centra extrémne chudobné štvrte favelas, ktoré jej pripadali ako Ježišova tŕňová koruna, ktorá obopína bohaté centrum mesta. Vtedy dostala inšpiráciu, že treba niečo zásadne zmeniť.

Ešte počas pobytu v Brazílii hneď vyzvala miestnych podnikateľov, aby vytvorili novú ekonomiku, ktorá bude spravodlivá v duchu evanjelia. Ekonomiku, ktorej cieľom bude pomôcť chudobným a vylúčeným. Jej vízia ihneď veľmi zarezonovala. Viacerí vtedy nazvali jej víziu „bombou“. Podnikatelia začali dávať zo svojich ziskov na projekty, ktoré zmierňujú chudobu.

Chiara Lubichová predstavila aj princíp „fungovania“ firiem Ekonomiky spoločenstva. Podľa neho by firma mala fungovať na akoby „trojnožke“. Časť zisku by mala ísť do rozvoja firmy a do investícií, časť do riešenia problémov chudoby cez rôzne sociálne projekty a časť by mala ísť do propagácie projektu ES, aby bol udržateľný.

Firmy, ktoré to prijali, sú niekde združené? Prípadne ich niekto „kontroluje“, či to dodržiavajú?

Nie je nejaká pevná štruktúra, ktorá by tieto firmy kontrolovala či monitorovala. Ekonomika spoločenstva od začiatku vzniku rešpektuje slobodu trhu a slobodu podnikateľa. Preto má aj prívlastok ES v slobode. Princípom je zmena myslenia. ES v princípe aplikuje tzv. kultúru dávania, ktorú poznáme na individuálnej úrovni, na úroveň korporátnu, firemnú.

Dôležitou súčasťou firiem ES je viera v prozreteľnosť, ktorá je znova akoby „prenesená“ z individuálnej skúsenosti jednotlivca na firmu či podnik. O tom, že to naozaj funguje, hovoria skúsenosti mnohých podnikov ES vo svete. Pekne to vyjadril náš obľúbený protagonista ES, francúzsky podnikateľ François Neveux – odporúčam čitateľom knihu Utópia v pohybe –, ktorý hovorí: „Je to jednoduché. Dáš a dostaneš. Dáš viac a dostaneš viac.“

Čiže podnikatelia nie sú ani nikde združení?

Sú, tvoria spoločenstvo a hlásia sa k tomu, ale nie je to rigorózne organizované ako napríklad nejaké zväzy či združenia. Firmy a podnikatelia ES sú súčasťou veľkého celosvetového networkingu, pričom fungujú najmä lokálne. Príslušnosť k princípom ES je na svedomí a slobode každého jednotlivca. Existuje však určitá smernica alebo Karta identity ES, ktorá opisuje určité aspekty a oblasti, podľa ktorých by mala firma fungovať.

Koľko je na Slovensku firiem, ktoré sa hlásia k ES? Ide o väčšie firmy alebo malé či stredné?

Firmy sú väčšinou malé až stredné. Ukázalo sa, že je ťažké zmeniť zmýšľanie a DNA firmy, ktorá už je rozbehnutá. Skôr je to ľahšie, keď firma vzniká a vezme si inšpiráciu na začiatku. Na Slovensku hovoríme o piatich až šiestich firmách ES.

To nie je veľa...

Nie je. V Česku ich je asi desať a celosvetovo sa k ES hlási okolo osemsto firiem. Sme však presvedčení, že je podstatne viac subjektov, ktoré sú inšpirované ES, len sa k tomu neprihlásili oficiálne. Zaujímavé je, že to veľmi rezonuje v afrických krajinách alebo v Latinskej Amerike. Súvisí to aj s tým, že tam sú markantné rozdiely medzi chudobným a bohatými.

„Keď niekomu pomáhame nesystematicky, môže sa stať od našej pomoci závislý, čo nie je správne.“Zdieľať

Keď sme hovorili o trojnožke, jeden z pilierov je aj podpora chudobných a ľudí na okraji spoločnosti. Odporúča ES, aké projekty si vybrať? Čítal som, že ES sa snaží, obrazne povedané, ľudí nielen nakŕmiť, ale naučiť ich chytať ryby.

Je to tak. V rámci ES vznikla aj organizácia OPLA (Osservatorio sulla Povertà Leo Andringa), ktorá sa venuje výskumu a formám chudoby, hľadá odpovede na otázky, aké sú aktuálne formy chudoby, kto sú chudobní ľudia a podobne, aby sme chudobu vedeli lepšie pochopiť a aby naša pomoc bola adresnejšia.

Firmy ES teda pozerajú na veci inou optikou. Snažia sa pozvať a vnímať Boha ako spoločníka firmy. Keď verím v Božiu prozreteľnosť aj v oblasti podnikania, mám automaticky iný pohľad na vec.Zdieľať

My si totiž ako chudobu často predstavíme človeka bez domova, ktorý niekde žobre, a my mu dáme nejakú almužnu. Aj to môže byť dôležité, ale vôbec to nerieši problém a dokonca to vytvára určitú závislosť núdzneho od darcu. Chudoba má však v súčasnosti rôzne podoby. Je to aj vylúčenosť či zlé životné podmienky, v ktorých ľudia žijú, či tzv. energetická chudoba.

Dôležité je aj to, čo hovorí Svätý Otec František, že nemáme robiť veci pre chudobných, ale s chudobnými. Skúsenosť však hovorí, že väčšina ľudí a firiem to robí naopak.

Čiže nejde o to, aby sme človeka len nakŕmili, ale napríklad mu pomohli nájsť si prácu?

To je absolútne primárny cieľ. Ako som už spomenul, keď niekomu pomáhame nesystematicky, môže sa stať od našej pomoci závislý, čo tiež nie je správne. Niekomu to môže robiť dobre, v duchu: „Ja som ten, ktorý teraz má a môže ti dať.“ To je však úplne v rozpore s tým, čo chce ES. Toto robia často aj firmy na korporátnej úrovni.

Čo to znamená v praxi?

Na individuálnej báze poznáme, čo je to nezištná pomoc – poznáme ju aj z našich kresťanských, ale aj občianskych spoločenstiev. Keď niekomu niečo chýba alebo sa dostane do zlej situácie, tak mu pomôžeme. Je to výraz našej solidarity.

Táto kultúra dávania povýšená na firemnú úroveň je v princípe ES. V praxi to znamená napríklad aj: miluj konkurenčnú firmu ako svoju vlastnú. Firmy ES teda pozerajú na veci inou optikou. Snažia sa pozvať a vnímať Boha ako spoločníka firmy. Keď verím v Božiu prozreteľnosť aj v oblasti podnikania, mám automaticky iný pohľad na vec.

Väčšina podnikateľov, ale aj jednotlivcov sa spolieha výlučne na seba a nepripúšťa takúto možnosť. To je veľká chyba, ktorú často aj kresťanskí podnikatelia robia. Povedia si, že biznis je biznis a Pán Boh je Pán Boh a cirkev je cirkev. Ale to sú prepojené veci.

Nemôžem byť v kostole kresťanom a v obchode či vo firme niekým iným. Je to popretie našej identity. Každý podnikateľ by mal pokračovať vo stvoriteľskom Božom zámere, to znamená pracovať, zhodnocovať talenty, pretvárať zem, ale stále s cieľom, aby to všetko slúžilo človeku a aj spoločnému dobru.

Niekedy firmy našu zem nie zhodnocujú, ale naopak.

Presne tak. Ekológia, najmä tá integrálna, je témou dňa. Na začiatku sa však treba pýtať, či to, čo vyrábam, je dobrá vec. Či produkt alebo služba slúži ľudstvu, lebo niektoré veci sú a priori zlé, ako napríklad obchod so zbraňami, používanie zdraviu škodlivých látok v poľnohospodárstve a podobne. A potom sa musím aj pýtať, či sú v podnikoch dôstojné pracovné podmienky.

Firmu ES alebo etického podnikateľa by mal zaujímať aj dodávateľský reťazec. Či to, čo kupujem, je robené čestne s ohľadom na ekológiu a dôstojné pracovné podmienky. A to sa nedeje. Vo väčšine prípadov je jediným kritériom cena. Sú renomované firmy, ktoré nakupujú produkty a komponenty v Ázii, málokto z nich rieši, v akých podmienkach to tam ľudia vyrobili.

Hovoríte, že ES sa zaoberá aj ekológiou. Reflektujete aj to, ak sa to dnes s ekológiou preháňa na úkor zdravého rozumu?

Samozrejme, aj ekologické konanie a opatrenia, ktoré firma realizuje, musíme vnímať z pohľadu človeka a z pohľadu spoločného dobra. V smerniciach ES sa hovorí, že firma má byť ekologická, má dbať na udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia. Uvediem príklad firmy Mundell & Associates z USA. Jej majiteľom je John Mundell, ktorý je nadšeným propagátorom ES.

Jeho firma robí konzultácie v oblasti životného prostredia, robia chemické rozbory pôdy a pôsobí v oblasti ekologických projektov. On má osobne veľa praktických skúsenosti s ekológiou aj z hľadiska podnikania. Zabránil ekologickým katastrofám alebo ich pomohol účinne riešiť. Okrem odborného prístupu ponúka už niekoľko rokov aj stáže pre mladých ľudí, ktorí chcú „zažiť ES“ na vlastnej koži. Snaží sa umožniť mladým ľuďom vidieť inú firemnú kultúru, ktorá je založená na princípoch ES.

Kladie dôraz na vzťahy spolupracovníkov, na kontakty s miestnou komunitou. Dôležité sú napríklad spoločné stretnutia zamestnancov pri oslave narodenín a sviatkov zamestnancov a podobne. V miestnej komunite sú zapojení do viacerých spoločných projektov.

„Firmy Ekonomiky spoločenstva pozerajú na veci inou optikou. Snažia sa pozvať a vnímať Boha ako spoločníka firmy.“Zdieľať

Ďalším príkladom je Tereza Ganson, šéfka banky Bangco Kabayan na Filipínach. Je to úspešný bankový dom, ktorý poskytuje tzv. mikrokredity chudobným ľuďom. Dáva malé pôžičky veľkému množstvu ľudí. Tí ľudia, ktorí dostavajú malé pôžičky, aby si rozbehli nejaký svoj biznis, sú veľmi vďační a zodpovední.

Mám ešte jeden príklad, ten ma veľmi nadchol. Je to úspešná konzultačná firma Consulus v Singapure a je zaujímavá tým, že sú tam aj moslimovia, kresťania, ľudia bez vyznania. Vychádzajú z princípov ES a z duchovného odkazu Chiary Lubichovej a nikto s tým nemá problém. Okrem iného organizujú každý rok Shape the World Summit, kam pozývajú lídrov a inšpiratívnych ľudí z rôznych oblastí prezentovať projekty, ktoré prispievajú k zlepšovaniu sveta.

Vrátil by som sa ešte k tomu, ako má firma robiť filantropiu. Kedysi nás ešte na marketingu učili, že aj charita a filantropia sú dôležitou súčasťou PR firmy a jej dobrého mena. Čiže niektoré podniky to robia asi len pre dobrý imidž.

Nechcem paušálne dehonestovať filantropické aktivity firiem, ale často skĺznu do premyslených PR kampaní, ktoré majú zákazníkom „zahrať na city“, ale neriešia problém. V praxi to vyzerá tak, že firma, ktorá prosperuje a vytvorí zisky, sa potom rozhodne dať časť peňazí na nejaký filantropický projekt.

Podľa zásad ES by firma nemala pomáhať „ad hoc“, čiže nesystémovo, ale produktívne, teda pomoc a sociálny aspekt by mali byť v samotnej podstate firmy a jej snaženia. Druhá vec je človek, ktorý je v strede firiem ES. Mnohé firmy, ktoré robia pekné aj zmysluplné filantropické aktivity, však v tejto oblasti zaostávajú, keďže človek zamestnanec nie je na prvom mieste.

Tu sa vynára otázka, či firma konajúca podľa princípov ES má šancu prežiť. Ak budem napríklad nakupovať veci, ktoré sú vyrobené s ohľadom na ekológiu a ľudí, som hneď cenovo znevýhodnený.

Určite je to ťažšia cesta, ale zmysluplná. Niektorí si mylne myslia, že keď začnú podnikať a prihlásia sa k nejakej ušľachtilej myšlienke, všetko pôjde ako po masle. Ale ak firmy ES skrachovali, tak nie pre túto myšlienku. Problémy boli inde. Na druhej strane, máme vo svete aj mnoho príkladov úspešných firiem ES.

Oslovujú tieto myšlienky aj neveriacich alebo ľudí z iných náboženstiev?

Áno, aj keď sa táto myšlienka zrodila v Hnutí fokoláre, ktoré je katolícke, veľmi oslovila aj viacerých z iných náboženstiev alebo ľudí bez vyznania. Niekto povedal, že je to jeden z najväčších networkingov na svete, keďže táto myšlienka združuje tisíce ľudí.

V poslednom období je živá komunikácia najmä v určitých regionálnych „klastroch“, akými sú napríklad Európa, Severná Amerika či južná Ázia. Nie je to centrálne riadené a organizované, ES má stále črty hnutia.

Odborníci tento koncept zaraďujú do tzv. občianskej ekonomiky (Civil Economy). Venuje sa jej napríklad významný makroekonóm profesor Stefano Zamagni z Bolonskej univerzity a súčasný prezident Pontifikálnej akadémie sociálnych vied. Je to ekonomika, ktorá na rozdiel od tradičného ponímania počíta vo firmách s tzv. vzťahovým kapitálom a reciprocitou, čiže vzájomnosťou.

Hovorili ste, že na Slovensku je do ES zapojených osem firiem. Prečo sa k tejto myšlienke nehlási viac ľudí?

To je dobrá otázka. Aj my sa tým zaoberáme. Náš koordinačný tím tvorí skupinka piatich až šiestich ľudí. Snažíme sa animovať rôzne aktivity, ktoré by ES priblížili ľuďom. My sme tejto vízii uverili a snažíme sa nadchnúť aj ďalších. Radi však privítame záujemcov najmä z radov mladých, ktorí by nám ES pomáhali šíriť ďalej. Aktuálne je našou snahou spájať sily s inými organizáciami a subjektmi, ktoré majú podobnú víziu, a ísť dopredu spoločne.

Snažíme sa orientovať najmä na mladých. Jeden z projektov, ktorý v rámci ES vznikol, je EoCInN (Economy of Communion Incubating Network), ktorého cieľom je vytvoriť akúsi sieť „inkubátorov“, kde by sa mladí ľudia formovali a oboznamovali s princípmi ES. Prebiehajú aj letné školy ES, kde sa účastníci môžu inšpirovať skúsenosťami podnikateľov a firiem ES z praxe. Vďaka letným školám sa s ES oboznámilo množstvo mladých ľudí a študentov. ES zarezonovala aj medzi študentmi ekonomických škôl, čoho dôkazom je viacero diplomových prác, ktoré sa zaoberali ES. Všetko je však vecou kapacity a času, ktorý máme reálne k dispozícii.

Uvediem príklad firmy z Českej republiky. Mali dlhodobo zamestnaného človeka, ktorý mal problém s alkoholom. Normálna firma by takéhoto človeka ihneď vyhodila. Nafúkaš – letíš preč. Vo firme videli, že je v takej zlej situácii, že keby ho vyhodili, tak skončí na ulici a možno aj zomrie. Dali si námahu a rozhodli sa mu pomôcť – systémovo tohto človeka udržať. Cez liečenie, kurzy a terapie.Zdieľať

Aplikujú to potom mladí študenti aj v praxi alebo sa len nadchnú?

Zapáliť sa pre vec je dôležité, bez toho to nejde. Mnohí mladí sa vydali na podnikateľskú dráhu, ale zo skúseností vieme, že to nie je cesta pre každého. Treba však povedať, že ES môže žiť každý, nemusí byť len podnikateľom.

Je to cesta pre každého, ale, samozrejme, pre podnikateľov obzvlášť, keďže práve oni tvoria kapitál a bohatstvo, ktoré môže slúžiť pre všetkých a na redistribúciu pre tých, ktorí to potrebujú. Táto téma je dôležitá aj v akademickej sfére. Niekto o tom napíše diplomovú alebo dizertačnú prácu, ktorá môže iného inšpirovať alebo obohatí jeho poznanie, nemusí byť však podnikateľom.

Kde je pri ES hranica pre podnikateľov v otázke, koľko zisku si nechajú a s akým objemom sa podelia?

Neexistuje presná šablóna, je to na svedomí každého. Je to ako v rodine. Keď ste ženatý, tak financie sú dôležitá téma. Aj my sa o tom bavíme s manželkou. Aj o tom, komu, ako, koľko pomôžeme. To je vec, ktorá je na svedomí manželov, a oni majú najväčšie morálne právo spolu rozhodnúť.

Ak to urobia v jednote, bude to určite správne rozhodnutie. Keď niekto dá desať eur, je to u Pána Boha viac ako u niekoho, kto dá tisícku a mohol by dať stotisíc. Je to ako u evanjeliovej chudobnej vdovy. To isté platí aj na firemnej úrovni. Tu by som urobil malú odbočku. Spomínal som tzv. sociálny kapitál. Je to kapitál, ktorý sa nedá vyjadriť finančne, ale je dôležitý, dokonca kľúčový.

Čo sa tým myslí?

Typickým príkladom sociálneho kapitálu je, že môžem ako firma zamestnať nejakého človeka, ktorý aktuálne nie je pre firmu nevyhnutne potrebný. Pokiaľ mu však dám prácu a tým pomôžem vyriešiť napríklad jeho komplikovanú životnú situáciu, vytváram sociálny kapitál. Preto je dôstojná práca jedným z kľúčových cieľov, najmä pri ľuďoch na okraji spoločnosti.

Teda firma zoberie niekoho dlhodobo nezamestnaného bez pracovných návykov?

Áno, to je presne ono. Alebo uvediem ešte konkrétnejší príklad jednej strojárskej firmy v Brne, ktorá sa riadi princípmi ES a je podľa mňa jeho „výkladnou skriňou“. Robia nadstavby na kamióny a nákladné autá. Je to firma s pobočkami aj v zahraničí, má asi 40-50 zamestnancov.

„Typickým príkladom sociálneho kapitálu je, že môžem zamestnať nejakého človeka, ktorý aktuálne nie je pre firmu nevyhnutne potrebný.“Zdieľať

Keď prišla ekonomická kríza v roku 2008, vtedy bol typický postoj, že firmy prepúšťali zamestnancov, aby sa zachránili. V tejto firme, keďže sa riadi princípmi ES, sa snažili nájsť spolu so zamestnancami model, aby nikoho nemuseli prepustiť. Dobrovoľne si dočasne znížili platy a vďaka vytvorenej rezerve krízu prežili a vrátili sa do normálneho módu.

Ľudia sa cítili byť vtiahnutí do procesu rozhodovania a spoluzodpovední. Najdôležitejšie však bolo, že nikto neprišiel o prácu. Po takejto skúsenosti bol ich vzťah k firme úplne iný, oveľa hlbší. Nebolo to teda len o tom, že keď ťa potrebujem, tak ťa zamestnám, keď nie, tak prepustím. To je príklad myslenia firmy ES, keď dobro zamestnanca a to, aby mal prácu, je na prvom mieste. To je veľká výzva.

Ako by mal vyzerať podľa ES dobrý vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom?

ES hovorí, že centrom môjho podnikania nie je primárne zisk, čiže peniaze, ale tie sú nevyhnutným prostriedkom, aby sa mohli robiť dobré veci. Štandardná filozofia firiem je vyprodukovať čo najväčší zisk a podriaďuje tomu všetko ostatné. Potom vzniká akási exklúzia, čiže vylúčenie, čo kritizuje aj pápež František.

Ako to myslíte, že vzniká exklúzia?

Uvediem opäť príklad spomínanej firmy z Českej republiky. Mali dlhodobo zamestnaného človeka, ktorý mal problém s alkoholom. Normálna firma by takéhoto človeka ihneď vyhodila. Nafúkaš – letíš preč. Vo firme videli, že je v takej zlej situácii, že keby ho vyhodili, tak skončí na ulici a možno aj zomrie. Dali si námahu a rozhodli sa mu pomôcť – systémovo tohto človeka udržať. Cez liečenie, kurzy a terapie.

A to si vyžaduje podstatne viac námahy, ako niekoho prepustiť. To je pekný, aj keď možno drobný príklad, ktorý ukazuje, že ES vyžaduje zmenu myslenia. Sociálny kapitál spočíva tiež v tom, že niekomu venujem čas alebo sa o neho starám, ale nedá sa to merať nejakou hodnotou peňazí.

Dnes sa aj medzi kresťanskými podnikateľmi stretávame s tým, že mnohí obchádzajú dane. Ako sa na to pozerá ES?

Je to, žiaľ, bežná prax, ale v smernici firiem ES je jeden z aspektov byť férový voči štátu, čo znamená platiť dane. Je to, samozrejme, na svedomí konkrétneho človeka. Možno treba aj v tejto oblasti dozrieť a prejsť určitú etapu. Dane sa majú v princípe platiť, veď práve vďaka nim sa môžu realizovať veci pre spoločné dobro. Je nemorálne, že veľké nadnárodné spoločnosti sa špekulatívnymi spôsobmi vyhýbajú plateniu daní.

„Vďaka“ daňovým rajom prichádza aj naša spoločnosť o miliónové sumy, ktoré v štáte chýbajú, o celosvetovom meradle nehovoriac. Už sme spomínali aktuálnu kauzu Panama Papers.

Ekonomikou spoločenstva sa inšpiroval aj pápež František. Ako sa k nej dostal?

Pápež František už od začiatku svojho pontifikátu pozorne sledoval a všímal si naše aktivity, keďže jeho hlavnou témou sú chudobní a ľudia na okraji. Asi pred piatimi rokmi pozval Svätý Otec približne 500 zástupcov a protagonistov ES na audienciu do Ríma. Podporil tieto myšlienky a snahu priniesť alternatívu k súčasným princípom fungovania ekonomiky. Vyzval podnikateľov, aby reanimovali ekonomiku, aby jej dali „novú dušu“. Aby mala na zreteli chudobných a vylúčených.

To je jeho známa téma o perifériách. Dáva veľký dôraz na to, aby ekonomika bola inkluzívna, teda aby rátala a spolupracovala s ľuďmi na okraji. Pred dvoma rokmi inicioval Svätý Otec projekt The Economy of Francesco (Františkova ekonomika). Do spolupráce pozval práve ES ako živú iniciatívu, spolu s rehoľou františkánov.

Svätý František Assiský bol totiž jeden z prvých, kto založil ľudovú banku pre chudobných. On, ktorý bol „najchudobnejší z chudobných“. Je tiež patrónom ekológie a ochrany životného prostredia, ktorá je jednou z centrálnych tém Františkovej ekonomiky.

Vyústením iniciatívy pápeža Františka bolo podujatie v Assisi, ktoré sa konalo v novembri minulého roka. Na akciu pozval Svätý Otec primárne mladých ekonómov a changemakerov do 35 rokov. Celý program sa niesol v duchu hesla „po stopách sv. Františka“. V prípravnej fáze podujatia vzniklo 12 pracovných skupín (tzv. villages). Každá skupina riešila niektorý z najaktuálnejších problémov súčasnosti, akými sú napríklad globálna klimatická kríza, etické investovanie, postavenie žien na trhu práce a pod. Pracovné skupiny si pripravili výstupy s posolstvami, ktoré sú k dispozícii na webe. Na záver eventu sa k mladým prihovoril Svätý Otec.  

Aj tento rok pokračoval projekt Františkova ekonomika. Pápež opäť pozval mladých do Assisi pokračovať na spoločnej ceste k spravodlivejšej ekonomike. Na online stretnutí 2. októbra sa zúčastnilo do sedemtisíc ľudí z celého sveta. Pozvanie prijalo viacero známych a vplyvných osobností z oblasti ekonómie, ekológie, sociológie.

Naším cieľom je dostať iniciatívu Františkovej ekonomiky viac do povedomia. Myslím, že aj u nás na Slovensku je veľa ľudí, ktorí by sa do tejto iniciatívy radi zapojili, len im možno chýbajú potrebné informácie.

Vy sám nie ste podnikateľ. Čím vás teda ES oslovila a prečo ste sa ju rozhodli propagovať?

Zažil som naživo Chiaru Lubichovú v roku 1991, keď som počul o ES prvé informácie. Veľmi ma to zasiahlo, oslovilo a chcel som tejto vízii od začiatku venovať svoju silu a čas. Veľmi ma teší, že sa k ES hlási aj pápež František. Stále sme v polohe ohlasovania, evanjelizácie. Snažíme sa organizovať rôzne podujatia, semináre a diskusie, ktoré by ES priniesli bližšie k ľuďom. Spojili sme sa v tomto úsilí s priateľmi z Česka a robíme mnoho vecí spolu.

Darí sa vám presadzovať princípy ES aj vo firme, kde pracujete?

Toto sa ma pýtajú viacerí. Či sa mi to darí, musia posúdiť iní. Úprimne sa o to snažím. Môžem konštatovať, že sme úspešnou firmou. Ak sú touto myšlienkou nadšení ľudia, ktorí robia v rôznych firmách, môžu svojím bezprostredným konaním a zásadnými postojmi ovplyvniť veľa vecí.

Myslím, že sa to vo viacerých oblastiach podarilo aj mne. Máme napríklad vo firme nadačný fond. Vypracovali sme projekty zamerané na podporu komunít a vzdelávanie. Vďaka svojmu nadšeniu sa snažím kolegov presvedčiť, že to všetko nemôžeme robiť len ako PR, ale najmä preto, aby sme reálne pomáhali a pomáhali ovplyvniť dobré veci. Náš nadačný fond funguje už viacero rokov a som presvedčený, že mnohým naozaj pomohol zrealizovať a podporiť dobré a zmysluplné projekty.

V ktorej krajine je ES najviac rozšírená?

ES je najviac rozšírená v Taliansku, ale veľmi dobre sa uchytila napríklad aj v Brazílii, kde vznikla, teda v Južnej Amerike. S rozšírením ES vznikli vo viacerých krajinách aj biznisparky, kde sa združilo viacero firiem oslovených touto myšlienkou a tvoria určité tzv. huby, kde organizujú rôzne podujatia o ES. Tieto firmy potom medzi sebou aj spolupracujú a poskytujú si služby.

Prečo by niečo také nemohlo vzniknúť aj na Slovensku?

Niečo obdobné vzniklo aj na Slovensku, z čoho máme úprimnú radosť. Podarilo sa nám v Košiciach dlhodobo prenajať objekt v centre mesta, ktorý v poslednom období nemal relevantné využitie. Inšpirovaní ES a Františkovou ekonomikou sme pred dvoma rokmi založili družstvo Francis & Friends, podnikateľské a komunitné centrum.

V súčasnosti sídli v budove asi 13 firiem rôzneho zamerania, či už sú to advokátske kancelárie, fotografický ateliér, vydavateľstvo, alebo sociálny podnik, ktorý zamestnáva ľudí s hendikepom. Práve v tejto spomínanej firme Sewn bag vyrobili tkaný obrus ako jeden z darov pre pápeža Františka pri príležitosti jeho návštevy Košíc.

Aj tu vznikla pekná interakcia medzi firmami, ktoré si navzájom poskytujú služby. Objekt slúži zároveň pre potreby košickej komunity a je otvorený aj pre externé aktivity. Verím, že aj tieto drobné príklady pomôžu rozšíriť myšlienky ES na Slovensku a stanú sa inšpiráciou.

Foto – Adam Rábara