Komentáre a názory Koronakríza 17. máj 2021

Očkovanie Prokrastinácia nás zase dobehne

Martin Šuster
Martin Šuster

Od júna budú naše očkovacie centrá zívať prázdnotou. A zrazu v septembri si milión ľudí spomenie, že sa chceli dať zaočkovať.

Od júna budú naše očkovacie centrá zívať prázdnotou. A zrazu v septembri si milión ľudí spomenie, že sa chceli dať zaočkovať.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Šuster

Prokrastinácia nás zase dobehne
Foto – TASR

Pre mňa ako ekonóma je prokrastinácia niečo ťažko pochopiteľné. V ekonómii obvykle predpokladáme, že ľudia sa správajú rozumne a nekompromisne sledujú svoj vlastný záujem. Nevieme poriadne vysvetliť, ako je možné, že ľudia dobre vedia, čo by mali spraviť, ale odkladajú to, až kým nie je neskoro.

Jedinou útechou mi je, že v tom ako ekonómovia nie sme sami. Jazykovedci sa tiež veľmi nepochlapili. Ako to, že na niečo, čo robíme všetci a často, máme iba cudzie slovo a aj to také škaredé šesťslabičné? Jazykovedci určite majú medzi absolútnymi prioritami vymyslieť pekné írečité slovenské slovo, len sa k tomu nejako doteraz nedostali.

Tradičné sviatky prokrastinácie sú v posledný deň podania daňových priznaní. Výnimky odovzdajú všetko už vo februári, ale bežný človek sa ponáhľa na poštu tesne pred záverečnou 31. marca. Väčšinu účtov platíme v posledný deň pred splatnosťou. Študenti odovzdávajú diplomové práce v posledný možný deň – nie že by sa na tom toľko narobili, iba začali tak neskoro.

Ešte horšia je prokrastinácia, ak nemáme daný konečný termín. Ak sa rozhodnete vymeniť banku, zameniť účet s osemeurovým mesačným poplatkom za účet zdarma: ideálne by bolo to spraviť okamžite. Ale vlastne nie dnes, dnes prší, tak zajtra. Nie, zajtra nie, to bude nákup. Každý deň meškania je len drobná strata dvadsať či tridsať centov, kvôli tomu sa predsa nik nepretrhne.

A potom zistíme, že už rok držíme ten nevýhodný účet a preplatili sme na ňom stovku. Podobne máme už druhý rok dvakrát drahší telefónny paušál, než potrebujeme. Poistku na auto či dom sme chceli vymeniť už pred tromi rokmi, ale nejako nikdy nevydalo.

Niektoré firmy veľmi šikovne využívajú našu neschopnosť konať včas. Možno tiež máte niekde v šuplíku exspirovaný kupón na thajskú masáž, indickú večeru či tréning založenia ohňa trecími drievkami. Na zľavovom portáli to bolo za neuveriteľne nízku cenu – nedokázali ste pochopiť, ako to tá firma môže predávať tak lacno, ako na tom môže niečo zarobiť. Navyše boli celé dva roky na využitie. Takže ste kupón uložili do šuplíka (či priečinka v emaile) a čakali na vhodnú chvíľu.

Len tá vhodná chvíľka nejako nechodila, kupón v šuplíku pokryli ďalšie papiere... a o tri roky ste ho našli už neplatný. Takže takto na tom tie firmy zarábajú.

Alebo koruny. Nemáte nejaké ešte v starej peňaženke? Nič to, dajú sa vymeniť v NBS za eurá donekonečna. V priemernej domácnosti by malo byť asi ešte desať starých korunových bankoviek za necelých 50 eur. 50 eur by sa zišlo každému – ale keď kvôli nim treba zájsť do NBS či aspoň na poštu – tak to ešte počká. Keby tých 50 eur radšej ležalo na účte, zarobili by ďalších 5 či 10 eur. Takto je však pomerne veľká šanca, že ich ľudia nevymenia nikdy.

Poviete si, čo tam 5 či 10 eur! V poriadku: v druhom dôchodkovom pilieri pre prokrastináciu a nevedomosť strácajú ľudia tisíce.

V rokoch 2009 a 2013 presunula vláda všetky dôchodkové fondy do síce stabilných, ale veľmi málo výnosných dlhopisových fondov. Sporitelia mohli presunúť svoje úspory naspäť do výnosnejších fondov, málokto to však naozaj spravil. Kým dlhopisové fondy v priemere zarobia 2 % ročne – ledva pokryjú infláciu – akciové fondy zarábali skoro 4 % a indexové necelých 10 % ročne. To by sa za tých 8 rokov nazbieralo.

Stále však viac ako dve tretiny dôchodkových úspor ležia v nevýhodných garantovaných fondoch. 7 miliárd eur, miesto ktorých mohlo byť 11 miliárd. To sú stratené tri či štyri tisícky na osobu, ktorá sa pred desiatimi rokmi neunúvala vyplniť a odoslať jeden list papiera.

Očkovacia prokrastinácia

Tento rok nám prokrastinácia ukáže zase svoju škaredú tvár – tentoraz pri očkovaní. Naozajstných odporcov očkovania je v skutočnosti málo, možno len 5 či 10 percent. Aktívne sa však snaží k očkovaniu dostať len asi 40 percent z nás. Zvyšná polovica by sa aj zaočkovala, ale necítia to ako prioritu.

Epidémia už opadla, žiadna veľká katastrofa im práve teraz nehrozí. Samozrejme, všetci tak nejako cítia, že koronavírus sa na jeseň znovu vráti. Takže dovtedy by bolo načim sa zaočkovať. Ale teraz je ešte čas.

Takto v marci by sa asi ochotne dal očkovať každý, keby sa dalo – len pre mnohých sa nedalo. Teraz, keď sú otvorené všetky obchody, keď je zrušený zákaz vychádzania, keď sa do nemocníc dostane len pár desiatok smoliarov denne, teraz nikoho netlačí strach očkovať sa čo najskôr. Do čakárne sa registruje len asi dvadsaťtisíc ľudí denne – miesto troch miliónov, čo by sa ešte mali zaočkovať. Lebo teraz ešte netreba.

Teraz by to možno neprišlo vhod, keď treba porobiť všetky odložené nákupy. Ani v júni sa to nehodí, to bude mať svadbu sesternica – a kto by chcel mať práve vtedy boľavú ruku či nebodaj horúčku a bolesti hlavy (hoci červík pochybností hovorí, že deň po tej svadbe budú bolesti hlavy, očkovanie-neočkovanie).

V júli očkovanie v žiadnom prípade – to predsa bude dovolenka. Takže až v septembri. Výsledok bude, že od júna budú naše očkovacie centrá zívať prázdnotou. A zrazu v septembri, keď začnú pribúdať infekcie, keď zase budú v televízii katastrofálne zábery z jednotiek intenzívnej starostlivosti, vtedy si milión ľudí spomenie, že sa chceli dať zaočkovať.

Žiaľ, ukáže sa tiež, že čo by sa bolo dalo pokojne spraviť v lete, na to zase na jeseň budú rady, na mnohých nepríde niekoľko týždňov, asi aj niektorých z nich dobehne covid ešte skôr.

Čo s tým? Recepty na prekonanie prokrastinácie nie sú jednoduché. Vyzývať ľudí na rozumné racionálne správanie veľmi nepomôže – racionálnou časťou mysle všetci vedia, že najlepšia vakcína je tá v ramene. Emocionálne výzvy možno zafungujú lepšie – hoci z veľkej časti sú už naše city koronou otupené.

Obvykle fungujú malé poštuchnutia – drobné motivácie, aby sme konali hneď. Možnosť vyhnúť sa testom pri ceste do zahraničia. Niektoré služby, ktoré pre neočkovaných stále nebudú – ako diskotéky či festivaly. Možnosť zaočkovať sa vo vlastnej obci – ale iba túto sobotu, keď príde výjazdový tím. Či telefonát zo zdravotnej poisťovne, že ma zaregistrujú na budúci štvrtok.

Uvidíme, či niektorý z týchto receptov zaberie. Nemám veľké nádeje. Aj z vlastnej skúsenosti. Veď aj tento text som dopísal na poslednú chvíľu. Vy, prosím, nebuďte ako ja. Zaregistrujte sa na očkovanie hneď teraz. A ten druhý pilier si presuňte do indexového fondu hneď potom.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0