Do sovietskeho utajeného laboratória sa chodilo umierať: Prebiehali tam hrôzostrašné experimenty
Začiatkom 20. rokov minulého storočia vznikol projekt pod palcom Sovietskej tajnej služby.
Od 20. rokov minulého storočia Sovietsky zväz vytvoril prísne utajené laboratórium, ktoré skúmalo jedy schopné usmrtiť človeka. Išlo o projekt, ktorý mala pod palcom Sovietska tajná služba.
Laboratórium, v ktorých prebiehala výroba a testovanie jedov sa objavilo aj pod názvami Laboratórium 1, Laboratórium 12 a Kamera. O existencii tohto utajeného strediska a jeho účelu sa svet dozvedel zo zbierky rukou písaných poznámok, ktoré vytvoril archivár ruskej tajnej služby KGB, Vasili Mitrokhin. Ten v roku 1992 utiekol do Spojeného kráľovstva a so sebou si doniesol šesť plných kufrov utajených záznamov.
Laboratórium založila sovietska tajná služba v roku 1921 a viedol ho profesor Ignatii Kazakov. Od roku 1939 až do roku 1953 laboratórium menilo názvy a aj riaditeľov. Podľa určitých zdrojov v určitom bode zaniklo, no od 90. rokov sa opätovne otvorilo a vytvorilo niekoľko biologických zbraní a toxínov určených na použitie pre misie v utajení na západe.
Testy na ľuďoch
Podľa dostupných zdrojov vedci skúšali na väzňoch z gulagov rôzne jedy vrátane yperitu, ricínu, digitoxínu, či kyanidu. Cieľom nehumánnych experimentov na ľuďoch bolo nájsť jed, ktorý by nemal žiadnu vôňu, chuť a nedal by sa odhaliť po smrti. Išlo by tak o dokonalú zbraň proti ľuďom, ktorí odporovali režimu. Obetiam pokusov sovietski vedci podstrčili jed v jedle a pití. Väzňom povedali, že sú to lieky.
Na väzňoch otestovali obrovské množstvo jedov, až kým vedci nevyvinuli látku spĺňajúcu všetky ich požiadavky. Išlo o jed známy pod označením K-2. Podľa svedectiev sa otrávená obeť po podaní jedu fyzicky zmenila. Scvrkla sa, zoslabla, prestala hovoriť a bola mimoriadne pokojná. Smrť prišla ale pomerne rýchlo, a to už po pätnástich minútach. Vtedajší vedúci laboratória, Grigori Mairanovsky, testoval jed na ľuďoch rôzneho veku a telesného zdravia, aby zistil, ako otrava funguje pri odlišných podmienkach.
Neprehliadnite
Sovietska tajná služba údajne schválila použitie jedov jedine vtedy, ak boli otestované na ľuďoch. Všetky experimenty schválil šéf NKVD, Lavrenty Beria. Po Stalinovej smrti ho zatkli a 28. augusta svedčil. Podľa všetkého sa tieto testy skutočne odohrali.
„Vydal som rozkaz na vykonanie experimentov na ľuďoch, ktorí boli odsúdení k najvyššiemu možnému trestu. Nebol to však môj nápad,“ tvrdil Lavrenty Beria počas sdu.
V týchto laboratóriách okrem experimentov vedúci výskumu osobne popravil niekoľkých ľudí otrávením. Medzi prvé obete jedu vyvinutého v tomto laboratóriu, patrí generál Alexander Kutepov, ktorého zdrogovali a následne uniesli v Paríži v roku 1930. Kutepov umrel na zástavu srdca následkom podanej látky. V Paríži neskôr uniesli v roku 1937 aj Evgenii Millera, jedného z vedúcich bieleho hnutia. Neskôr ho popravili v Rusku.
Hoci to nie je potvrdené, na jed z tohto laboratória mal podľa niektorých umrieť aj Stalin. Toho údajne otrávili predstavitelia NKVD.
Komentáre