Zmenu financovania súkromných a cirkevných škôl nepovažuje predseda školského výboru Richard Vašečka (OĽaNO) za protiústavnú. Myslí si, že je to dobrý návrh, ktorý rieši krivdu.

Reagoval tak na vyjadrenie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré sa pre nedávno prijatú novelu obrátilo na prezidentku Zuzanu Čaputovú i na generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Koniec diskriminácie Financovanie súkromných a cirkevných škôl sa upraví

TASR Postoj

Po novom dostanú rovnakú sumu peňazí na žiaka ako školy, ktoré zriaďuje obec alebo kraj.

Vašečka: Na ťahu je prezidentka

Vašečka pre TASR uviedol, že s pripomienkami z medzirezortného pripomienkového konania sa ešte bude pracovať, pretože rezort školstva pripravuje ďalšiu novelu zákona o štátnej správe v školstve.

„Na ťahu je pani prezidentka. Som presvedčený, že je to dobrý a spravodlivý zákon, ktorý pomáha riešiť jednu konkrétnu krivdu. Bol by som rád, keby prezidentka zákon podpísala, ale, samozrejme, je to na jej zvážení,“ uviedol Vašečka.

Krivdu vidí v tom, že doteraz deti v školských zariadeniach neštátnych zriaďovateľov mohli dostať nižší podiel z peňazí, ktoré samosprávam posiela štát na financovanie vzdelávania.

„Chápem samosprávy, ktoré isto chcú mať čo najväčší balík pre svoje projekty, ktorými chcú zveľaďovať svoje prostredie, ale nemôže sa to diať na úkor detí, ktorých rodičia rovnako platia dane. Majú preto dostať rovnakú a plnú sumu zo štátneho rozpočtu, ktorý tečie cez podielové dane do rozpočtu samospráv,“ dodal.

Novela podľa jeho slov vychádza aj z vládneho programu. Doteraz nevidel návrh na riešenie zo strany samospráv, hoci bola zhoda na potrebe úpravy. Podotkol, že dostatok priestoru na vyjadrenia zo strany kompetentných orgánov bol aj pri poslaneckom návrhu. Poznamenal tiež, že v parlamente je viacero zákonodarcov, ktorí sú zároveň aj poslancami zastupiteľstiev samospráv či starostami a primátormi a mohli sa rovnako vyjadriť.

Šéf združenia katolíckych škôl Naši žiaci nesmú doplácať na dvojaký meter, ich rodičia platia dane rovnako

Adam Takáč

Daniel Masarovič oceňuje návrh koaličných poslancov, ktorí chcú odstrániť nerovné financovanie cirkevných a súkromných škôl.

ZMOS: Novela je v rozpore so zákonom

Vašečkovu novelu zákona o štátnej správe v školstve schválil parlament na predchádzajúcej schôdzi. ZMOS ju odmieta a tvrdí, že zo samospráv vytvára bezmocného sponzora. Prezidentku požiadal o vrátenie novely do parlamentu a o iniciovanie preskúmania súladu novely s ústavou podaním na Ústavný súd.

Hovorí o preukázateľnom rozpore so základným zákonom štátu i so záväzkami vyplývajúcimi z Európskej charty miestnej samosprávy. Novelu označilo za porušenie finančnej nezávislosti samospráv. Tvrdí, že ňou dochádza k nabúraniu princípov fiškálnej decentralizácie.

Novelu namieta aj Združenie samosprávnych krajov SK 8. Hovorí o zásahu do rozpočtov bez ich kompenzácie.

Neštátne školy: Konečne sa robí poriadok

Na vyhlásenie ZMOS-u zareagovali aj zástupcovia neštátnych škôl. Ide o Asociáciu súkromných škôl a školských zariadení, Komisiu pre katechizáciu a školstvo Konferencie biskupov Slovenska, Združenie katolíckych škôl Slovenska a Školský výbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

V spoločnom stanovisku tvrdia, že zákon na rozdiel od doteraz len deklaratórnej rovnosti zakladá skutočnú rovnosť medzi zriaďovateľmi, keď obec, cirkevný aj súkromný zriaďovateľ dostanú rovnakú sumu na vzdelávanie detí.

„Štát, ako dobrý správca verejných financií, v súlade s Programovým vyhlásením touto novelou zabezpečuje, aby sa peniaze na vzdelávanie dostali adresne ku každému dieťaťu aj v obciach, kde to tak doteraz nebolo,“ konštatujú neštátne školy. „Zároveň novela odstraňuje legislatívnu dieru, keď obce bez vlastnej materskej školy, ZUŠ, jazykovej školy alebo školského zariadenia mohli neštátnemu zariadeniu prideliť 0 €, keďže nemali z čoho vypočítať minimálnych 88 %.“

Podľa nich nejde o závratný zásah do rozpočtov obcí, ako sa interpretuje, pretože novela zasahuje veľmi adresne tam, kde sa peniaze neštátnych zriaďovateľov vytrácali. „Len necelých 10 % všetkých obcí (cca 270), kde sú neštátne školy alebo školské zariadenia, malo oproti ostatným 90 % obciam nepochopiteľnú výhodu a mohlo brať z toho, čo bolo určené iným. Peniaze neštátnych zriaďovateľov sa za ostatných 13 rokov neprávom stali pevnou súčasťou ich príjmov a dnes ich budú musieť zohľadniť aj vo výdavkovej časti.“

Zástupcovia neštátnych škôl hovoria, že financie, ktoré štát pôvodne určil na vzdelávanie, obec nevracia do štátneho rozpočtu, ale nakladá s nimi podľa svojej ľubovôle. V rokoch 2016 – 2018 si takto podľa nich okolo dvesto obcí a miest ponechalo 42 miliónov eur, ktoré štát poslal na vzdelávanie deťom neštátnych škôl.

„Považujeme to za nanajvýš škandalózne a v ostrom protiklade s ústavou a deklarovanou rovnosťou všetkých. Je nevyhnutné ukončiť profit niektorých obcí na úkor detí neštátnych škôl a školských zariadení.“