Richard Budín

Okrem iných osobností tu kedysi odtláčal svoje stopy národný buditeľ a ľudový spisovateľ Matej Hrebenda (väčšinu života prežil v Hačave, dnešnej mestskej časti) i známy štúrovec Ján Francisci-Rimavský. Narodil sa tu futbalový reprezentant a neskôr úspešný tréner Vladimír Hrivnák, jeden z hrdinov, ktorý v drese bratislavského Slovana vo víťaznom finále pohára víťazov pohárov strelil gól slávnej Barcelone. Zo svetovo uznávaných mien je miestny rodák i dirigent Ján Valach či filmový kritik Pavel Branko. S Hnúšťou je rovnako úzko spätý enfant terrible svetovej kulturistiky s talentom od Boha Adam Cibuľa.

Mestečko v chudobnom regióne prechádzalo za posledné roky neľahkým obdobím, ale dnes má pred sebou nové výzvy. Nechce sa uspokojiť s tým, čo momentálne ponúka svojim obyvateľom a návštevníkom. „Ako bývalý poslanec a viceprimátor som do svojej súčasnej funkcie prišiel dobre pripravený. Vedel som, čo mesto potrebuje a ktorým zanedbaným oblastiam sa treba venovať,“ hovorí primátor Roman Lebeda. Okrem iného sa spolu s tímom spolupracovníkov zaoberá neusporiadanými pozemkami aj na miestach ako dopravné ihrisko alebo škola, ktoré komplikujú situáciu pri čerpaní eurofondov. Dôležitou úlohou je pripraviť pozemky na výstavbu rodinných domov najmä pre mladých ľudí, aby mali väčšiu motiváciu uprednostniť Hnúšťu pred odchodom do sveta.&nbsp;

Poloha: Banskobystrický kraj, okres Rimavská Sobota, región Malohont
Prvá písomná zmienka: 1334
Rozloha: 68,05 km²
Nadmorská výška: 298m
Počet obyvateľov (aktuálny rok): 6787 (ztoho muži 3293, ženy 3494)
Vývoj nezamestnanosti vokrese (vždy ku koncu roka):
 2012 – 35,59%
2013 – 31,24%
2014 – 29,84%
2015 – 27,42%,
2016 – 24,58%
2017 – 18,48%
2018 – 16,15%
2019 – 15,14%
2020 – 20,26%
2021 (marec) – 21%

Hnúšťa

Mesto zároveň pripravuje viacero projektov na zatraktívnenie cestovného ruchu, pričom chce nadviazať na významnú banícku minulosť. Už od roku 1883 tu stála prvá koksová vysoká pec na území Slovenska a na vrch Železník premávala 13-kilometrová lanovka, ktorou prepravovali železnú rudu. Pece pred sto rokmi vyhasli a hutnícky priemysel vystriedala chemická výroba, pokračujúca v Slovenských lúčobných závodoch. „V priemyselnom parku sa dodnes zachovali pekné industriálne budovy. Budeme hľadať finančné prostriedky na ich záchranu, aby v nich neskôr mohlo vzniknúť múzeum. Čo sa týka baníctva spojeného s dobývaním magnezitu, tu sa nám v spolupráci s partnerom, firmou ťažiacou na Mútniku, podarilo sprístupniť banské podzemie širokej verejnosti. Návštevníci tak dostanú jedinečnú príležitosť sfárať 150 metrov pod zem a absolvovať zaujímavú prehliadku,“ prezrádza primátor s tým, že prvé exkurzie by sa mali uskutočniť už tento mesiac.

Za návštevu stojí v každom prípade aj prírodné prostredie Veporských vrchov, Muránskej planiny či Revúckej vrchoviny, dosiaľ nedotknuté komerciou. Mesto zriadilo požičovňu bicyklov a elektrobicyklov, zároveň prevádzkuje cyklobus na Muránsku planinu do lokality Veľká lúka. Aj toto je dôležitý nástroj, ako prilákať turistov, hoci treba popracovať na sieti ubytovacích kapacít. Mesto sa snaží podporiť podnikateľov napríklad tým, že im pomáha zapájať sa do výziev o eurofondy. Rekonštrukciou momentálne prechádza jedna z najvýznamnejších budov v meste – vila lekárnika Petrivaldského. Po dokončení opráv tam plánujú zriadiť turistické informačné centrum.

Okrem spomínaných atrakcií pre návštevníkov možno spomenúť ďalšie, napríklad socialisticky zariadený byt v areáli letného amfiteátra, ktorého interiér vytvorili z darov ľudí. Predstavitelia mesta zvažujú vdýchnuť tomuto priestoru nový život pomocou populárnej únikovej hry (escape room), kde by návštevníci „uväznení“ v suteréne absolvovali „výsluch“ komunistickej ŠtB. Neďaleko centra mesta v Mariássyho záhrade možno obdivovať plazivú katalpu bignóniovitú – posledný zachovalý strom z parku, ktorý tu dal vysadiť zemepán Gustáv Fáy. Vek tejto dreviny sa odhaduje na 180 rokov.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Aj keď výškou miezd sa s ekonomicky najsilnejšími regiónmi porovnávať nemôžu, pracovných príležitostí je v meste relatívne dosť. Okrem najväčšieho zamestnávateľa, firmy na výrobu káblových zväzkov s 850 pracovníkmi, pôsobí v Hnúšti výrobca plastových krytov na kolesá, nedávno pribudli nové firmy zaoberajúce sa výrobou gumených tesnení či montovaných domov. „Tí, ktorí naozaj pracovať chcú, pracujú. Kvôli objektívnosti však treba dodať, že približne tisícka našich obyvateľov dochádza za robotou či už do väčších miest, alebo do zahraničia. Ženy si zarábajú najmä ako opatrovateľky, muži na montážach. Treba vytvoriť podmienky na to, aby sa vrátili, ale pásová výroba za nízku mzdu ich určite nepriláka," je presvedčený primátor.&nbsp;

Aj mesto preto skúša iniciovať vznik pracovných miest. „Našli sme napríklad investora na výstavbu domova dôchodcov, kde možno vytvoriť okolo 35 pracovných miest. Práve vďaka nim môžeme mať v meste 35 kompletných rodín aj s mamami, ktoré by inak odchádzali opatrovať seniorov do Rakúska. Perspektívne si viem predstaviť aj zaujímavé pracovné miesta v spomínanom cestovnom ruchu. Naďalej budujeme priemyselný park, aby sme boli pripravení pre potenciálnych investorov,“ prezrádza Roman Lebeda. Skupinu takzvaných nezamestnateľných bez potrebnej pracovnej disciplíny tvorí podľa jeho slov približne 400 osôb. Tie zvládajú len najjednoduchšiu robotu v rámci aktivačných prác.

Demografická krivka za posledné roky klesá, aj keď v poslednom období sa vyľudňovanie mesta predsa len spomaľuje. Deti a mládež majú k dispozícii dve materské, dve základné, jednu strednú odbornú školu a gymnázium. To momentálne bojuje s nedostatkom študentov, ale primátor verí, že sa inštitúciu podarí udržať. Nielen v súvislosti s mladými, ale aj so skôr narodenými obyvateľmi by si želal, aby sa viac angažovali v prospech mesta. „Mrzí ma, že ľudia sú v tomto smere čoraz ľahostajnejší. Našťastie sú tu však aj výnimky,“ poukazuje Roman Lebeda napríklad na občianske združenie Horná Rimava.

Táto skupina mladých dobrovoľníkov pod vedením predsedníčky Marianny Balaškovej sa snaží už štrnásť rokov prispieť k rozvoju kultúrneho, prírodného dedičstva, cestovného ruchu a športu v regióne. Z desiatok zorganizovaných kultúrnych a športových podujatí je zrejme najpopulárnejší nočný beh s medzinárodnou účasťou. V roku 2018 sa členovia združenia pustili do obnovy zničeného historického mosta, vlastnými silami sa im to podarilo za necelé dva roky. Aktuálne spolupracujú s mestom na zriadení banského múzea. Vybudovanie psieho útulku má v pláne občianske združenie Hnúšťanské labky. „Verím, že aj takéto projekty pomôžu vytvoriť súdržné komunity ľudí, ktorých je tu zatiaľ málo. Chceme ich aktivizovať a približovať im našu históriu, aby boli hrdí na to, v akom meste žijú, a aby ho mali radi,“ plánuje primátor.

Éra činiek a vypracovaných svalov sprevádza Hnúšťu od roku 1974. Pri jej zrode stál zakladateľ oddielu silového trojboja Jaroslav Benčík. Z oddielu sa neskôr sformovala veľmi úspešná skupina reprezentantov v kulturistike. Patril medzi nich aj Dušan Ďubek, trojnásobný majster Slovenska, vicemajster Československa, víťaz viacerých medzinárodných súťaží a člen reprezentačného výberu niekdajšej ČSFR. V meste dokonca založili jeden z prvých ženských kulturistických oddielov na území bývalej federácie, ktorého najúspešnejšou zástupkyňou bola strieborná a bronzová medailistka z majstrovstiev ČSSR Hilda Ginisová.

V roku 1993 sa začal odvíjať priam filmový príbeh zrejme najmedializovanejšieho športovca mesta všetkých čias Adama Cibuľu. Vzostupy a pády kulturistu, ktorý to z rómskej osady dotiahol až k piatim titulom európskeho šampióna, dvom bronzom z majstrovstiev sveta a ktorého pozývali do najpopulárnejších televíznych šou, pozná azda celé Slovensko. „Trúfam si tvrdiť, že tento región už nikdy nebude mať športovca s takýmito úspechmi. Mal by byť zapísaný zlatým písmom medzi osobnosti Hnúšte, lebo si to napriek kontroverziám zaslúži. Doteraz si k nám chodí zacvičiť, “ hovorí na adresu dnes 56-ročnej kulturistickej legendy Cibuľov dlhoročný spolupútnik a mecenáš Dušan Ďubek. Ten dnes z pozície trénera a tajomníka Fitnesklubu Iskra Hnúšťa dohliada na výchovu nových talentov. Radosť mu robí dcéra Michaela, majsterka Slovenska v Bikini fitness, z kulturistov to má nádejne rozbehnuté štvrtý z majstrovstiev Európy v klasickej kulturistike Jakub Prokop. V klube sú hrdí aj na organizáciu niekoľkých juniorských majstrovstiev Slovenska v kulturistike a vo fitnese, vďaka ktorým urobili mestu dobré meno ďaleko za hranicami regiónu.

Pripravení na výzvy: Aj Hnúšťania môžu byť hrdí na mesto, z ktorého pochádzajú

Výber pre vás

Pripravení na výzvy: Aj Hnúšťania môžu byť hrdí na mesto, z ktorého pochádzajú

Súvisiace články

Výber pre vás