Rady imunológa Prekonali ste Covid-19 a obávate sa následkov?

Aké ťažkosti po prekonaní Covidu-19 brať ešte ako normálne?

Za najčastejšie u dospelých možno považovať zadýchavanie sa, pretrvávajúci kašeľ, nevýkonnosť, únavu, zmenu chuti, čuchu. U malej časti pacientov sa môžu dokonca vrátiť horúčky s inými systémovými prejavmi (návrat bolestí kĺbov a svalov, kožný výsev a pod.). Vtedy treba myslieť buď na baktériovú „super-infekciu“ alebo novo opísaný multisystémový zápalový syndróm v nadväznosti na infekciu Covid-19.

Existuje nejaký interval, po ktorom sa chuť či čuch automaticky určite vráti?

To ťažko povedať, je to veľmi individuálne, ale pri veľkej väčšine pacientov sa chuť i čuch vrátia, aj keď mnohí vnímajú mnohé vône úplne inak – napríklad intenzívnejšie ako predtým. U niektorých sa čuch a chuť vrátia už počas doznievania ochorenia, u iných až časom. Nástroj, ako tento proces urýchliť, zatiaľ však nie je známy.

Mnohí, čo prekonali covid udávajú ako príznak aj nespavosť či bolesť hlavy, ktorá u niektorých pretrváva dlho. Prečo covid spôsobuje nespavosť? Ako si s ňou poradiť?

Nespavosť aj niekoľko nocí po sebe v čase ochorenia, ako aj v období po ňom, je relatívne častý príznak. Ak to však pretrváva dlhšie, v tomto prípade je namieste vyšetrenie všeobecným lekárom alebo následne neurológom, ktorý by mohol pacientovi pomôcť. Možno je potrebné aj krčné vyšetrenie, či nejde o pretrvávajúci zápal prínosových dutín, ktorý k tomu okrem iného môže pri postihnutí horných dýchacích ciest prispievať. Ale ak je to bolesť charakteru migrény, tak tam sa už bez pomoci neurológa človek nezaobíde.

Ak je bolesť hlavy veľmi intenzívna a obmedzujúca v bežnom živote, jednoznačne by mal človek vyhľadať špecialistu. Je to však relatívne častý príznak, ktorý môže byť veľmi obťažujúci v bežnom živote.

V súčasnosti sú veľmi zaujímavé neurologické a psychiatrické príznaky, ktoré sa objavujú buď počas covidu alebo v období po prekonaní tejto choroby. Pozorovať možno aj akútne psychózy, zmeny správania, ktoré vystávajú aj po prekonaní covidu. V úvode ochorenia je typický strach a úzkosť, neskôr sa môžu objaviť zmeny správania. Opäť v tomto smere veľa toho nevieme a budeme čakať, čo ukážu pozorovania a klinické skúsenosti.

Aké lieky na tlmenie bolesti v prípade ochorenia Covid-19 odporúčate? Paracetamoly alebo brufény? 

Je to individuálne, každý človek má svoje skúsenosti, čo na neho lepšie funguje. Nie je na to univerzálny liek. Treba povedať, že oba druhy liekov proti teplote sú pri ochorení Covid-19 bezpečné. Z hľadiska mechanizmov účinku pokladám ibuprofen ako lepší, keďže má komplexnejšie protizápalové účinky, ale treba dať pozor na dávku, nepredávkovať sa, pretože veľmi vysoké dávky môžu viesť k nežiaducim účinkom zo strany tráviaceho traktu.

Pri paracetamole treba myslieť na to, že máme istú stropnú dávku, 4 gramy na deň, keďže pri vyššej dávke hrozí poškodenie pečene. U ľudí s nižšou telesnou hmotnosťou je maximálna denná dávka nižšia. Jeden alebo druhý typ účinnej látky z voľnopredajných liekov je úplne namieste. Ale treba brať ohľad na to, že ide o lieky len na krátkodobé použitie. Je potrebné sa vyhnúť nadmernému užívaniu a kombinovaniu rôznych prípravkov na tlmenie bolesti, lebo tie môžu mať aj nežiaduce účinky, najmä pri vyšších dávkach či ich vzájomnej kombinácii.

Na rôznych internetových diskusiách sa šíria informácie, že človek si má už pri prvých príznakoch nasadiť 100 mg aspirínu na riedenie krvi, aby sa vyhol následným akútnym trombózam a embóliám, ktoré ochorenie Covid-19 môže spôsobovať. Je aspirín naozaj účinný a je bezpečné, aby si ho ľudia sami ordinovali?

Covid naozaj môže viesť k  zvýšenému zrážaniu krvi, tvoria sa mikrotromby, ktoré sú dôležitou súčasťou poškodenia orgánov pri tomto ochorení, najmä pri jeho ťažších formách. Vieme, že pri Covide dochádza aj k zápalu vnútornej výstelky ciev, takzvanej endotelitíde. Z toho dôvodu sa môže zvyšovať aj zrážanlivosť doštičiek a naozaj platí, že u pacienta, u ktorého po covide pretrváva kašeľ a náhodou aj vykašliava krvavo sfarbené hlieny, je riziko vzniku pľúcnej embólie. V takom prípade je potrebné urgentné vyšetrenie.

Kyselina acetylsalicylová, ktorá sa v spomínanom lieku nachádza, sa používa u vybraných pacientov aj na základe toho, že ide o antiagregans, teda znižuje zrážanlivosť doštičiek. Neviem, či by som však tento liek používal ako samoliečbu, malo by to byť v réžii lekára. Ani u hospitalizovaných pacientov sa ASA nepoužíva paušálne u všetkých. Ak však u niekoho pôsobí ako analgetikum na zníženie teploty, je to jedno z možných riešení.

Ako bojovať proti trombózam po prekonaní covidu, o ktorých mnohí stále častejšie hovoria? Alebo o tvorbe trombóz možno hovoriť len v prípade ťažšieho priebehu ochorenia?

O výraznejších zmenách v zrážaní krvi možno hovoriť až pri výrazných klinických príznakoch a ťažších formách ochorenia Covid-19. Akokoľvek, pri bežnej ambulantnej liečbe nekomplikovaného priebehu covidu je dôležité okrem liekov a vitamínov dostatočná hydratácia pacienta.

Ako dlho počas covidu a po jeho prekonaní brať vitamíny a v akých dávkach?

Čo sa týka vitamínu C, jeho preventívna dávka je 200-250 mg počas jesenného a zimného obdobia. Táto dávka je aj účinná, aj bezpečná. Počas akútnej fázy ochorenia všeobecne platí, že všetkého treba viac. V takom prípade 500 mg, prípadne jeden až dva gramy na deň v akútnom štádiu. V priebehu jedného či maximálne dvoch týždňov určite nič zlé neurobia. Pri akomkoľvek vírusovom ochorení treba mať však dostatočnú hydratáciu a piť veľa tekutín. Pri týchto dávkach vitamín C nie je nejako rizikový z pohľadu toxicity, nadbytočný sa ľahko vylúči obličkami.

Ako užívať vitamín D?

Každý v našom zemepisnom pásme by mal počas jesene a zimy určite užívať vitamín D. Samotný vitamín D nemá nejaké dramatické preventívne účinky pred vírusmi či zápalmi, ale vieme, že má viaceré dôležité biologické účinky vrátane imunomodulačného či protizápalového. U dospelého môže byť denná dávka 2000-4000 jednotiek. Predávkovanie pri bežných dávkach nehrozí. V prípade akútnej fázy covidu ide o dávky, ktoré sú rádovo vyššie. Tam sa dostávame na úroveň 8000 či viac jednotiek na deň. Existujú viaceré protokoly podávania tohto vitamínu pri covide, niektoré sa riadia aj podľa hladiny vitamínu D v krvi. Vitamín optimalizuje fungovanie rôznych systémov v tele. Podľa niektorých prác dokonca v úvode liečby covidu použili autori ešte vyššie dávky. Akokoľvek, dávkovanie vitamínu D, najmä jeho vyššie dávky by mali byť konzultované s lekárom.

Ako správne dávkovať zinok?

V preventívnej dávke u dospelého človeka odporúčam cca 20 - 30 mg na deň. V prípade akútnej fázy covidu či akejkoľvek respiračnej infekcie sa odporúča táto dávka 3- až 4-násobiť po dobu päť až sedem dní, a potom sa opäť vrátiť na pôvodnú dávku. Dôležité je zvýšiť dávku čo najskôr od prvých príznakov infekcie.

Ako dlho užívať vitamíny po prekonaní covidu?

Úplne v pohode aj niekoľko týždňov. V podstate podporíte normalizáciu imunitných funkcií a celkové zotavenie organizmu, čiže rekonvalescenciu. Kombinácia týchto vitamínov určite neuškodí, ale jasný vedecký dôkaz pre to zatiaľ chýba. Pokojne ich možno kombinovať aj s beta-glukánmi, prípadne niektorými fytofarmakami. Pridať možno aj trochu selénu, ktorý podporuje niektoré funkcie v tele a má tiež antioxidačné účinky. Predávkovania by som sa v tomto smere nebál. Viaceré lieky, ktoré by nežiaduce účinky mať mohli, sú už na lekársky predpis. V tomto smere sa treba už koordinovať s lekárom.

Mnohí ľudia dnes v lekárňach vykupujú izoprinozín. Má to zmysel?

Sú dáta, ktoré naznačujú, že by mohol mať nejaký efekt na základe toho, akými mechanizmami funguje. Vo všeobecnosti ide o relatívne starý liek s imunopodpornými a protivírusovými účinkami. Ale aj napriek tomu, že bolo publikovaných niekoľko správ o možnom pozitívnom účinku tohto lieku pri covide, tak jasný vedecký dôkaz zatiaľ stále nemáme. Ľudia preto nemusia šialene vyhľadávať tento liek, ktorý odrazu zmizol z lekární. Stále si myslím, že samoliečba by mala pozostávať z vitamínov, minerálov, prípadne voľnopredajných prírodných prípravkov na podporu imunity, ktoré disponujú aj protivírusovými účinkami. Naopak, niektoré prípravky nie sú len tak pre nič za nič na lekársky predpis. Ich použitie má svoje pravidlá a mali by byť riadené lekárom. Na druhej strane treba podotknúť, že prípravky na podporu imunity sú v prípade covidu bezpečné a nebál by som sa, že by pacientovi uškodili. Akokoľvek, v prípade použitia týchto prípravkov u ťažších foriem ochorenia covid je potrebná klinická skúsenosť.

Mnohí pacienti, aj mladí, pociťujú veľkú únavu, slabosť, niektorí nie sú schopní návratu do práce aj celé týždne. Dá sa naozaj zotavovanie z ochorenia ovplyvniť už spomínanými výživovými doplnkami? 

Chronický únavový syndróm či znížená výkonnosť je častým následkom prekonania covidu. Ak má človek takéto ťažkosti a sú výrazné, je vhodné vyšetrenie u lekára s laboratórnou kontrolou. Samozrejmosťou je šetriaci režim, len postupne zvyšovaná fyzická záťaž. Ale súčasťou komplexnej rekonvalescencie je určite aj kombinácia vitamínov, minerálov a imunomodulačných prípravkov. Svoje miesto v riešení nadmernej únavy má aj klinický imunológ, ktorý vie podporiť normalizáciu imunitných funkcií aj rôznymi prípravkami viazanými na predpis po predchádzajúcom vyšetrení imunitného profilu pacienta.

Niektorým príznaky kašľa po prekonaní covidu trvajú ešte týždne aj mesiace. Majú sa obávať?

Pacient po prekonaní Covidu, ktorý mal jasné príznaky infekcie či zápal pľúc, by mal ostať v sledovaní pneumológa alebo imunoalergológa. Existujú lieky, ktorými dokážeme pomôcť zahojeniu zmien v pľúcach. Okrem toho pri časti pacientov je potrebné zopakovať niektoré zobrazovacie vyšetrenia, ako napr. CT alebo röntgen hrudníka, aby sme vedeli vyhodnotiť, či tie zmeny ustúpili alebo, naopak, pretrvávajú, a podľa toho zvoliť ďalší postup. Napríklad podávanie kortikoidov.

Ak má pacient takéto ťažkosti, mal by jednoznačne ostať sledovaný špecialistom za pomoci všeobecného lekára. Zadýchavanie sa či pretrvávajúci kašeľ je naozaj dôsledok základného ochorenia. Existujú tu prípravky, ktoré používame, napr. pri liečbe astmy, a v prípade post-covidových respiračných príznakov ich vieme použiť aj na doliečenie zápalu v dýchacích cestách. Čo už dnes vieme, je fakt, že u malej časti pacientov bude prestavba dýchacích ciest a pľúc, ktorá súvisí priamo s prekonanou infekciou a zápalovými zmenami, nezvratná.

Pomáhajú pri tlmení kašľa antihistaminiká?

Závisí od toho, či je kašeľ len suchý dráždivý alebo je to kašeľ spojený s vykašliavaním, prípadne je viazaný na fyzickú námahu a v pokoji ho človek nemá. Kašeľ môže mať rôzne príčiny, ako aj vlastnosti. Treba si tiež uvedomiť, že niektoré z liekov určené na vykašliavanie môžu dokonca po istom čase dráždiť. Ak je kašeľ suchý dráždivý a viazaný na fyzickú aktivitu, bolo by na tomto mieste určite vyšetrenie u pneumológa či alergológa, ktorí môžu nasadiť niektoré lieky viazané na predpis, ktoré môžu zmierniť nadmernú reaktivitu dýchacích ciest a odstrániť zadýchavanie sa. Nemyslím si, že samotné antihistaminiká by urobili niečo zásadné v tejto indikácii. Ak je to však alergik, skúsiť to môže, hoci samotné antihistaminikum obvykle pri vyčerpávajúcom kašli nestačí.

Dôležité je vyšetrenie u všeobecného lekára, či do poškodeného terénu koronavírusom nenasadol nejaký iný vírus či baktéria. Netreba zabúdať na to, že stále je tu chrípka, hoci tento rok je slabšia sezóna, a to aj vďaka noseniu rúšok a opatreniam vo forme lockdownu. V ostatnom čase nám však pribúdajú aj pacienti s klasickým obrazom chrípky či niektorými inými respiračnými infekciami, napr. mykoplazmovými či chlamýdiovými.

Ako ľudia po prekonaní covidu zistia, či už nie sú infekční? Keď napríklad stále kašľú, aj týždne po skončení povinnej karantény.

Infekčnosť u ľudí sa výrazne znižuje na 10. až 14. deň od pozitívneho testovania. Následne pretrváva zbytková prítomnosť RNA vírusu, no neznamená to už aktívny výskyt vírusu. RNA môže byť prítomná už len v rozpadnutých fragmentoch ako pozostatok infekcie. Akokoľvek, malá časť jedincov môže byť infekčná ešte krátko po tomto intervale, takže minimálne pri kontakte s rizikovými ľuďmi, napr. seniormi či ťažko chorými pacientmi, by som bol opatrný ešte pár dní po ukončení oficiálnej karantény. V súčasnosti väčšina laboratórií, ktoré robia PCR testy na Covid-19, udáva aj tzv. počet cyklov – číslo Ct. Čím je vyššie, tým je infekčnosť a vírusová nálož v dýchacích cestách nižšia. Preto čísla nad 35 – 40 svedčia pre negatívny výsledok PCR.

Kedy vyhľadať po prekonaní covidu obvodného lekára?

Ak kašeľ či iné komplikácie pretrvávajú viac ako dva týždne po prekonaní ochorenia, určite by som už vyhľadal lekára. Ak sa kašeľ či bolesti zhoršujú, tak aj skôr.

Lekára však treba vyhľadať už pri potvrdení covidu. Človek sa musí vždy poradiť s lekárom, aby to nebola samoliečba spojená s odďaľovaním prípadnej potrebnej hospitalizácie, kedy pacienti prichádzajú do nemocnice už v zlom stave a neskoro.