Detaily PODVODU so štátnymi dotáciami: Takto úradníci prihrali schránkovým firmám 24 mil. eur!

Krajniak opísal, ako došlo k PODVODU so štátnymi dotáciami: Vinu hodil na štyroch úradníkov!

Nové ODHALENIA v kauze dotácií pre schránkové firmy: TAKTO prišli k 24 mil. eur zo štátneho!

Vláda, ktorá nastupovala ako transparentná a protikorupčná, sama čelí podozreniam z neoprávneného rozdeľovania dotácií. Z pomoci určenej pre živnostníkov a podnikateľov profitovali schránkové firmy, ktorých skutočné adresy ani majitelia sa nedajú dopátrať. Na škandál upozornilo vo štvrtok Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK).

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/rady-a-tipy/detaily-podvodu-statnymi-dotaciami-takto-uradnici-prihrali-schrankovym-firmam-24-mil-eur" target="_blank" rel="noopener">Ktoré schránkové firmy dostali dotácie, si pozrite &gt;&gt;V GALÉRII&lt;&lt;</a>

Celkovo malo 28 podozrivých firiem dostať až 24 miliónov eur. Všetky firmy majú zahraničných vlastníkov. Na Slovensku majú zriadené <a href="https://www.mojesidlo.sk/" target="_blank" rel="noopener">virtuálne sídlo</a>, ale reálne tu nepodnikajú. Účtovné závierky nepodávajú vôbec, alebo ich naposledy podali pred niekoľkými rokmi a počet zamestnancov uvádzajú buď 0 alebo 1. Agendu prvej pomoci malo na starosti ministerstvo práce na čele s Milanom Krajniakom. Stopy vedú na Úrad práce v Pezinku, kde podpísali všetky zmluvy so schránkovými firmami o poskytovaní štátnej pomoci. Krajniaka si preto v piatok zavolali na koberček poslanci parlamentného výboru, kde musel kauzu vysvetľovať. Krátko predtým&nbsp; minister zvolal tlačovku, na ktorej informoval, že z podvodu neoprávneného poskytovania štátnej pomoci sú podozriví štyria bývalí úradníci pezinského úradu práce. Išlo o bežných úradníckych pracovníkov, nie o manažérov, a úrad už s nimi pracovný pomer ukončil.

Krajniak dodal, že o podozrivých platbách na pezinskom úrade vedel už od 20. augusta a ešte v ten deň bolo podané aj trestné oznámenie, no na žiadosť polície o tom neinformoval médiá ani verejnosť.

Minister tiež opísal, ako mali štyria úradníci prihrať schránkovým firmám milióny zo štátnej pomoci. Podľa Krajniaka falšovali listiny, podpisy aj výsledky kontrol. „Neexistujúca žiadosť bola kompetentnou osobou označená ako relevantná žiadosť. Bol sfalšovaný podpis a bol sfalšovaný výsledok kontroly," vysvetlil šéf rezortu práce.

Krajniak odmietol, že by bola zanedbaná kontrola podaných žiadostí. Dodal, že pri všetkých platbách sa automaticky zisťuje, či má firma zaplatené dane, sociálne a zdravotné odvody, či nemá nedoplatky a či nie je na listine nelegálnych zamestnávateľov alebo v úpadku. „Táto kontrola prebehla. Ale zodpovedná osoba - napriek tomu, že systém jej to vyhodil a videla, že táto žiadosť nespĺňa&nbsp; predpoklady na to, aby bola vyplatená – tak v systéme napísala, že žiadosť je O. K.," povedal minister. „Tu nejde o zlyhanie kontrolného systému, ale o absolútne chrapúnsky podvod so sfalšovaním listín a sfalšovaním podpisov," vyjadril sa.

Zdôraznil, že nechce, aby štyri čierne ovce znehodnotili prácu 7,5-tis. čestných pracovníkov regionálnych úradov práce. On sám má informácie o iných sumách ako zistilo ICJK.

Čítajte na nasledujúcej strane: Ďalšie odhalenia v kauze &gt;&gt;

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) však v piatok upozornil, že vnútorné kontrolné mechanizmy na ministerstve práce sú slabé a neefektívne. Zamestnancom tam podľa štátnych kontrolórov chýbajú skúsenosti s vnútornou kontrolou a inštitúcie majú málo kontrolórov. Podobne je to aj inde, napríklad na ministerstve školstva. „Súhlasím s tým, že s takým počtom ľudí, aký máme k dispozícii, a po dvojnásobnom šetrení, ktoré sa muselo udiať vlastne v posledných dvoch rokoch, je veľmi ťažké vykonávať kontrolu v celom rezorte," komentoval to Krajniak s tým, že by bol veľmi rád, ak by sa rezortu podarilo zabezpečiť viac peňazí a najať viac kontrolórov.

NKÚ tiež avizoval, že samostatne preskúma poskytovanie dotácií z prvej pomoci. Kontrolu má naplánovanú na rok 2022.

Opozičný poslanec Erik Tomáš (Hlas-SD) tvrdí, že kontroly žiadostí boli vyslovene stopnuté zhora a preto budú zrejme iniciovať aj odvolanie ministra Krajniaka v parlamente. Tomáš sa vraj dostal k usmerneniu pre úrady práce, ktoré platilo v tom čase. Z neho vyplýva, že úrady práce mali výnimku od ministerstva financií, aby nemuseli vykonávať finančnú administratívnu kontrolu. „To je absolútne neuveriteľné. Rozumel by som tomu pri nižších sumách, ale v tomto prípade boli vyplácané jednotlivým firmám státisíce eur." Tomáš dodal, že keď proti usmerneniu poskytovať dotácie bez kontroly protestoval šéf bratislavského úradu práce, zlizol si kritiku ministra práce za pomalé vybavovanie a dostal sa s ním do sporu.

Exminister práce Jozef Mihál ukázal prstom na bývalého šéfa Ústredia práce Mariána Valentoviča. „Krádež takýchto rozmerov a takýmto spôsobom zorganizoval niekto z najvyšších miest na Ústredí práce. Že by ten, ktorý tam už od konca augusta nie je, ale dovtedy mal ministrovu dôveru?" rečnícky sa pýta Mihál.

Krajniak odvolal Valentoviča z postu šéfa Ústredia práce 1. septembra, teda krátko potom, ako sa dozvedel o podozrivých platbách na pezinskom úrade. Minister tvrdí, že dôvodom neboli podozrenia zo zapletenia vtedajšieho riaditeľa do celej kauzy, ale to, aby celoslovenskú kontrolu úradov práce vykonal už nový riaditeľ Karol Zimmer.

Podľa Transparency International Slovensko (TIS) máme v systéme poskytovania dotácií čo zlepšovať. „Rozumieme snahe štátu poskytovať pomoc rýchlo a bez zdĺhavej byrokracie. Na druhej strane za vyše rok a pol od vypuknutia pandémie už mohli jeho predstavitelia na ochranu verejného záujmu spraviť nepochybne viac. Štátnu koronapomoc sme napríklad mohli dávno obmedziť pre firmy, ktorých vlastníctvo vedie do daňových rajov, alebo pre spoločnosti, ktoré si neplnia zákonnú povinnosť zverejňovať účtovné závierky vo verejnom registri," vyjadril sa riaditeľ TIS Michal Piško.

Smutné je, že kým milióny cinkli na účtoch schránkových firiem, mnohí čestní podnikatelia na Slovensku sa k peniazom ani nedostali. „Mnoho podnikateľov má výhrady voči tomu, že nebolo to v dostatočnej miere. Napríklad čo sa týka zásob, čo sa týka nejakých fixných nákladov spojených s odpismi, keď to nemal v nájme, ktorý sa nejakým spôsobom kompenzoval, alebo so splátkami úveru, keď mal nehnuteľnosť, ktorú musel zatvoriť, na úver. Tak určite sa každému nedostalo a nebolo všetko v plnej miere kompenzované zo strany štátu," potvrdil Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.