Obkľúčia Európu dve vojny? Je únia na taký scenár pripravená? Rusko na frontovej línii postupuje vzhľadom na to, že Ukrajina čelí nedostatku munície a zbraní. Blízky východ je zase na pokraji veľkého konfliktu po tom, čo Irán cez víkend zaútočil na Izrael 350 dronmi a balistickými a riadenými strelami. Teherán tvrdí, že to bola odveta za to, že 1. apríla židovský štát zabil na iránskom konzuláte v Damasku viacerých veliteľov revolučných gárd.
Pomoc pre Kyjev
„Európska rada zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene poskytnúť Ukrajine protivzdušnú obranu a urýchliť a zintenzívniť poskytovanie všetkej potrebnej vojenskej pomoci vrátane delostreleckej munície a riadených striel,“ uvádza sa v záveroch summitu.
Platí však i to, že každý členský štát sa zapojí po svojom. Slovensko či Maďarsko teda môžu naďalej tvrdiť, že Kyjevu nedodajú žiadne zbrane.
Európskej dvadsaťsedmičke sa ešte v stredu večer on-line prihovoril prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinská hlava štátu sa na jednej strane západným partnerom poďakovala. No na druhej strane im pripomenula veľmi zložitú situáciu, ktorej Kyjev čelí.
„Ďakujem každému jednému z vás za vaše iniciatívy a účasť v koalíciách na podporu Ukrajiny a našich obranných a bezpečnostných síl. Ďakujem všetkým, ktorých úsilie je skutočne efektívne. Bohužiaľ, ešte sme nevideli milión delostreleckých granátov z Európskej únie, o ktorých sa toľko diskutovalo. Taktiež niektoré ďalšie iniciatívy ešte nie sú úplne zrealizované, a to sa prejavuje predovšetkým v tom, čo môžu naši vojaci na fronte využiť a na čo si ešte, nanešťastie, musia počkať. Žiadam vás, aby ste urýchlili napĺňanie našich dohôd s vami – tak o dodávkach a spoločnej výrobe zbraní a munície, ako aj o financovaní relevantných projektov,“ pripomenul Zelenskyj európskej dvadsaťsedmičke.
Čítajte viac Fiala: Nájdeme spôsob, ako využiť slovenské peniaze na muníciu pre Ukrajinu
Vlani v marci sa únia dohodla, že dodá Ukrajine milión delostreleckých granátov. No táto iniciatíva postupuje len pomaly a tento počet sa podarí dosiahnuť asi len koncom tohto roku. Zároveň má Ukrajina problém s nedostatočnou protivzdušnou obranou. Potrebovala by aspoň sedem systémov Patriot. Jeden poskytne Kyjevu Berlín.
„Rozhodnutie Nemecka darovať Ukrajine ďalší Patriot nás stavia pred dôležitú otázku. Nie je lepšie poslať niekoľko našich vlastných systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu v čase, keď oni, nie my, čelia útokom? Vieme, že v Európe máme systémy protivzdušnej obrany. Niektoré musia byť dodané,“ zdôraznila v Bruseli dánska premiérka Mette Fredriksenová.
Samozrejme, problémom je i to, že Ukrajina stále nemá k dispozícii 60 miliárd dolárov z USA. Túto pomoc v Snemovni reprezentantov stále blokujú republikáni, hoci možno o nej budú hlasovať ešte tento týždeň.
Ak na Západe zaznievajú hlasy, že Ukrajina v boji s ruskou agresiou bráni aj Európu, otázkou je, ako by si s tým únia poradila, keby bola v priamom konflikte s Moskvou. Po viac ako dvoch rokoch EÚ stále nedokázala dostatočne zvýšiť obrannú výrobu, aby na jednej strane pomohla Kyjevu a na strane druhej doplnila vlastné vojenské zásoby.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ má pritom pre svet varovný odkaz. "Ak nebudeme chránení, Ukrajina padne. Takže globálny systém bezpečnosti bude zničený a celý svet bude musieť nájsť nový. Alebo bude veľa konfliktov, veľa takýchto druhov vojen a na konci to môže viesť k tretej svetovej vojne,“ povedal Šmyhaľ pre BBC.
Ďalšia vojna?
„Európska rada dôrazne a jednoznačne odsudzuje iránsky útok na Izrael a opätovne potvrdzuje svoju plnú solidaritu s izraelským ľudom a svoj záväzok vo vzťahu k bezpečnosti Izraela a regionálnej stabilite. Európska rada vyzýva Irán a jeho zástupných aktérov, aby zastavili všetky útoky, a naliehavo vyzýva všetky strany, aby konali maximálne zdržanlivo a vyhli sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli zvýšiť napätie v regióne. Európska únia prijme ďalšie reštriktívne opatrenia proti Iránu, najmä pokiaľ ide o bezpilotné vzdušné prostriedky a riadené strely,“ píše sa v záveroch summitu, ktoré sa týkajú diania na Blízkom východe.
Aj v únii však vládnu rôzne názory na to, ako postupovať. EÚ pracuje na ďalších sankciách proti Teheránu, ale zaznievajú hlasy, že spojenci Kyjeva by Ukrajinu mali chrániť rovnako ako Izrael. „Keď vidíme, ako rôzne krajiny spolupracovali pri zastavení iránskeho útoku na Izrael, je to ukážka toho, že môžeme urobiť viac,“ zdôraznila estónska premiérka Kaja Kallasová.
Časť podporovateľov Ukrajiny má obavy, že problémy na Blízkom východe zatienia ruskú agresiu. Na druhej strane hrozí aj scenár, že konflikt medzi Iránom a Izraelom prerastie do väčšej vojny. "Z krátkodobého až strednodobého hľadiska je veľmi nepravdepodobné, že situácia na Blízkom východe povedie k priamemu veľmocenskému konfliktu. Hoci spojenectvo Ruska a Iránu je v posledných rokoch užšie, Moskva je príliš zaťažená svojou agresívnou vojnou na Ukrajine. Záujmom Číny je skôr zabrániť šíreniu konfliktu na Blízkom východe, než ho podnecovať. Všetky strany však v tejto napätej chvíli kalkulujú s rôznym vývojom. USA by chceli reakciu Izraela utlmiť. Ak by židovský štát napríklad začal masívne útoky na iránske jadrové zariadenia alebo podniky na výrobu zbraní, určite by bolo potrebné rátať aj s ruskými záujmami,“ reagoval pre Pravdu expert na Blízky východ Jeffrey VanDenBerg z Druryho univerzity v Missouri.
Pôvodne sa mala schôdzka EÚ zaoberať najmä budúcnosťou európskej ekonomiky a jej konkurencieschopnosťou. Včera o tom lídrom únie predstavil správu bývalý taliansky premiér Enrico Letta. No aj táto téma sa týka bezpečnosti Európy.
"Jednotný trh by mal posilniť európske obranné spôsobilosti zaručujúce všetkým členom prístup k vojenskej kapacite potrebnej na obranu ich občanov a presadzovanie celosvetového mieru,“ citoval portál Euractiv z Lettových návrhov.