Mrazivá pasca RECENZIA

Mrazivá pasca RECENZIA – Čo by to bolo za leto, bez aspoň jedného akčného filmu s hercom Liamom Neesonom. Alebo aspoň troch. Avšak tentokrát to bude niečo sviežejšie. Po desiatkach zlámaných krkoch treťoradých stredoeurópských mafiánov, sa Liam Neeson konečne pokúsi niečo nezlámať. „Muž s veľmi špecifickými schopnosťami“ tentokrát zamení pištoľ za niekoľkotonový kamión na zamrznutom oceáne.

V réžii Jonathana Hensleigha prichádza do kín a na streamovacie platformy (môžete si vybrať) akčný triler Mrazivá pasca, ktorý bol kvôli pandémii niekoľkokrát odložený. Hensleigh sa postaral aj o scenár a ide o jeho vysnívaný projekt. Po boku Neesona sa vo filme objavili Laurence Fishburne, Marcus Thomas, Amber Midthunder a Benjamin Walker. Spoločne sa ocitnú na tenkom ľade medzi nervydrásajúcim napínavým trilerom a radovým akčným brakom, ktorý producenti zabudli vypustiť do kín v 90. rokoch.

Kamiónom naprieč zamrznutým oceánom

V odľahlej oblasti prekrásnej severnej Kanady dôjde ku katastrofe. Skupina baníkov ostane po tragickom výbuchu uväznená v diamantovej bani. Hodinky tikajú a baníkom každú minútu dochádza kyslík. Na ich vyslobodenie je potrebný ťažko prenosný, špeciálny vrták. Vedenie baníckej spoločnosti tak dáva dokopy odvážny záchranný plán, v ktorom môžu figurovať len skutočne odvážni jedinci.

Na čele s otrlým kamionistom Mikeom McCannom (Liam Neeson) a jeho bratom Gurtym McCannom (Marcus Thomas) sa skupina odvážlivcov vydá na troch kamiónoch so záchranným vybavením naprieč zamrznutým oceánom. Členovia tejto na prvý pohľad šialenej misie postupne zisťujú, že tenký, roztápajúci sa ľad a snežná búrka sú ešte len tou menšou výzvou, ktorá ich na tejto ľadovej ceste čaká.

Ako za starých čias

Mrazivá pasca je svojim vyznením a námetom veľmi staromódnym akčným trilerom, aké už dnes často nevidíme. Liam Neeson navyše dodáva filmu svojou prítomnosťou ten správny brakový šmrnc. Samotný koncept filmu je pri tom zaujímavý. Jazda po ľade, ktorý môže kedykoľvek prasknúť je na papieri nepretržitým zdrojom napätia. Taktiež je to niečo, čo sme ešte vo filme poriadne nevideli, ak teda nerátam Mzdu strachu Williama Friedkina.

Samotný nápad je fajn, avšak film zlyháva v slabej réžii, tupom scenári a zastaralých digitálnych efektoch. V snímke taktiež ani na chvíľu necítime surové podmienky v akých sa hlavné postavy nachádzajú. Film bol síce z veľkej časti natáčaný na reálnych lokáciách, avšak ich atmosféra sa do celkového zážitku z filmu nepretavila. Autentické zobrazenie prírodných živlov, ktorým postavy čelia, bolo pri tom pre efektívne vytvorenie napätia kľúčové.

Takto sa Mrazivá pasca jednoducho nedá brať vážne z hľadiska napätia a hrozby, ktorej postavy čelia. Avšak kto film berie smrteľne vážne je režisér Jonathan Hensleigh. Ten nastolil extrémne vážny tón, pri ktorom dostávame ako diváci ilúziu, že sledujeme seriózny triler. Pri každej scéne hrá veľkolepý soundtrack v štýle Hansa Zimmera, ktorý perfektne dotvára gýčovú estetiku celej snímky. V momente, kedy kamióny prvýkrát opustia hangár, vydajú sa na misiu a hudba prevezme nad scénou kontrolu, som precítil pravú podstatu slovíčka „cringe“.

Nonstop akcia

Film sa snaží pracovať s postavami. Všetci majú „ten svoj“ dôvod, prečo sa na túto nebezpečnú misiu vydali. Vzťah hlavného hrdinu s jeho autistickým bratom tvorí základné emocionálne jadro snímky, ktoré ale nie je nikdy naplno využité. Ide o ďalší z mnohých nevyužitých konceptov, ktoré vo filme vidíme. Postavy a ich motivácie sú taktiež príliš skratkovito vysvetlené a nie veľmi rozvinuté. Film má pri tom takmer dve hodiny.

Avšak čo film zachraňuje je dravé tempo a nepretržité dávkovanie akcie, ktoré začne s odhalením hlavného záporáka v druhom akte. Bez toho, aby som spoileroval, len poviem, že vyčíňanie hlavného záporáka v Mrazivej pasci je tak absurdne vyhrotené a prehnané, až ma niekoľkokrát nahlas rozosmialo. V treťom akte sa film v podstate zmení na fast foodovú verziu filmu Šialený Max: Zbesilá jazda. Čo je mimochodom istým, veľmi ironickým spôsobom úžasné.