Foto: INAQUE
Predstavte si svet, v ktorom na ničom nezáleží a na vás už vôbec nie. Do dôsledkov. Svet, v ktorom to dospelí už dávno vzdali. „Deti sú budúcnosť a dospelí už v budúcnosť prestali veriť,“ píše Sibylle Berg. Tak ako Don, Hanna, Karen a Peter. Štyri osamelé deti, ktoré prišli o všetko a začali svoju súkromnú revolúciu.
Hudba ako ochrana
Román sa volá GRM – Brainfuck, pričom GRM tu znamená hudbu grime v spojení s počítačovým programovaním, ktorá má byť revolúciou mladých – revoltou voči druhej časti názvu knihy. Krutá vízia veľmi blízkej budúcnosti, v ktorej je spoločnosť v totálnom rozklade, sa odohráva v Anglicku, ale týka sa všetkých. Ľudia, ktorí prišli o prácu, žijú v sociálnych bytoch a podpora stačí tak na zemiaky trikrát denne.
Keď majú developeri záujem práve o danú oblasť, stačí, ak vypukne požiar a na ich mieste onedlho stoja nové domy, už privátne. Alebo vás z bytu vyhodia, lebo nemáte ako platiť elektrinu, ktorej cena stúpa. Ľadovce sa topia a oceány stúpajú, nikoho to netrápi. Všetko riadia trhy. A tie trhy riadia „starí muži ružovej pleti“ z „horných desaťtisíc“ – v Británii absolventi jednej z dvoch univerzít a v Amerike je prezidentom realitný maklér. Vzdala to už aj kráľovská rodina a posledný panovník abdikoval.
Čítajte aj Čo zistil špión tohto sveta?
Stredná trieda neexistuje, štát sa postupne privatizuje (dokonca aj armáda a polícia), ľudia sú bez práce, lebo ich prácu už nikto nepotrebuje, všetko sa odohráva na sieti. Na sieti majú svoju stránku s tutoriálmi aj samovrahovia, ktorí sa navzájom podporujú. Asi ako jediní…
Kdesi na pomedzí doby, keď sa ešte vyplácali dôchodky a ľudia mali nárok na základné zdravotné ošetrenie, muži stratili mužnosť a zjavili sa len vtedy, „keď chceli ženy trtkať alebo zmlátiť“, prípadne oboje. A zo žien, samoživiteliek detí, ktoré pri takej návšteve nedopatrením vznikli, sa medzi kuchyňou a zbytočným zháňaním si novej práce stali alkoholičky či narkomanky, ako z ich mužov. Iné ženy stavili na „barbie kartu“, aby si s bohatým mužom zaistili budúcnosť. Sebe. Ako v tomto svete žijú deti?
Čítajte aj Kniha týždňa: Šesť cudzincov
Približne osem hodín denne na koncových zariadeniach malo z ich generácie urobiť hromadu nesústredených hlupákov. Nemali sa s kým porozprávať, nikto im nečítal rozprávky ani ich nepohladil, rodičia ich v nedeľu nebrali do cukrárne – buď aby pre voľnú nedeľu neprišli o prácu, ak nejakú ešte mali, alebo jednoducho nemali za čo. V meste Rochdale sa väčšina obyvateľov nikdy nedostala ďalej, nemali na cestovný lístok. Jedinou zábavou pre sedemročné deti bolo obzerať si výklady sociálnych obchodov a – počúvať hudbu. „Grime bola zúrivá špinavá hudba pre deti v špinavom živote,“ píše Sibylle Berg. Odtiaľto zmizneš, len keď sa presadíš ako nová hviezda na youtube.
Môžeš prežiť mimo systému?
Vo svete, kde sa deti bezcieľne potulovali, vysedávali na zhrdzavených hojdačkách, s kapucňou cez hlavu a so slúchadlami v ušiach podopierali ošarpané múry, okúsili drogy aj sex. Ich sexuálnou výchovou boli pornovideá a na sieti vás mohli raz-dva odpísať neprajné komenty. V tomto svete sa stretli Don, Hanna, Karen a Peter. Štyri osamelé duše spečatili svoje priateľstvo prísahou, že im už viac nikto neublíži. A tak sledujeme nielen ich osudy, ale aj osudy tých, ktorí ich zneužívali, zanedbávali, týrali, opustili.
Grime bola zúrivá špinavá hudba pre deti v špinavom živote
S akou výbavou vstupujete do života, ak vás ako dieťa na špinavom matraci v ubytovni pre imigrantov zneužije dospelý muž? Alebo ak vás ako maloletú pravidelne nadrogujú a predávajú? Ak vás súrodenci aj otčim týrajú a matka tam nie je, lebo drie, aby ich všetkých uživila. Tieto deti pochopili, že sú na všetko samy a rozhodli sa, že viac nemajú na čo čakať. Odišli do Londýna, aby začali svoju súkromnú revolúciu: život mimo systému. Naučili sa, že to vždy môže byť horšie, a preto sa ničoho nebáli. „Žiadna panika pri výpadku prúdu ani keď prišla povodeň, žiadny plač, keď nieto čo jesť, tí štyria neveria na zasratý systém, dôverujú iba sebe. Osoby, ktoré prežili detstvo bez lásky, v chudobe a obklopené brutalitou, nečakajú darčeky,“ píše Sibylle Berg.
Čítajte aj Recenzia: Domov majstrovsky kladie otázky
Dá sa človek naprogramovať?
Medzitým internetová sieť prevzala aj súdy, ochrankárov a políciu nahradili drony a všadeprítomné kamery. „Muži ružovej farby“ z on-line vlády zaviedli základný príjem pre všetkých, ktorí sa dali začipovať, ľudia sa upokojili a zbierajú „dobré body“ za vzorné správanie. Odstránilo sa nespravodlivé zdravotné poistenie, kde zdraví priplácali beznádejne chorým. Verejné už neboli ani len parky. Z grime zmizol hnev, nahradil ho Gucci. Všetko je pod kontrolou.
Sociálny román Sibylle Berg môže byť pre niekoho konšpirátorskou víziou v štýle Veľkého brata, v prvom rade je však drsným výkrikom o pomoc, volajúcim po ľudskosti. Kladie veľmi znepokojivé otázky – ale nie o čipovaní.
