Ficovi vypršal čas na odpoveď po ostrom liste z Bruselu. Problémy tušil už vlani na utajovanej ceste
Prečo môže mať vláda Roberta Fica problém vysvetliť zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Premiér Robert Fico nastupuje s ministrom obrany Robertom Kaliňákom a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom do vládneho špeciálu a v tichosti odlietajú do Bruselu zisťovať, či by s rušením špeciálnej prokuratúry narazili v Európskej únii.
Ich cesta z konca novembra minulého roka ukazuje, že už vtedy si uvedomovali mimoriadnosť svojich zámerov a že ich treba s Úniou konzultovať.
Po piatich mesiacoch od tejto cesty sú vzťahy medzi Európskou komisiou a vládou vyhrotené. Robert Fico a jeho koalícia presadili rýchly zánik Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) aj napriek varovaniam z Bruselu a dnes sa hrá o to, či Únia pozastaví Slovensku miliardy eur z európskych peňazí.
V ohrození je aj 3,5 miliardy z plánu obnovy, čiže obrovský balík, z ktorého by sa mali stavať nemocnice, modernizovať železnice či obnovovať rodinné domy po celom Slovensku a preplácať mnoho ďalších projektov.
Ako vysvetlia, že odstavili expertov na ekonomickú kriminalitu?
V piatok mal vláde Roberta Fica vypršať už predĺžený termín na odpoveď na netradične ostrý list z Bruselu. Európska komisia okrem iného žiadala vysvetlenie, kto po zrušení špeciálnej prokuratúry postráži, aby sa nerozkrádali peniaze z eurofondov a plánu obnovy. Tiež sa pýtala, kde skončili prokurátori ÚŠP a prečo ich odstavili od káuz.
Jedným z najvážnejších problémov je, že sa Slovensko v minulosti samo zaviazalo zachovať špeciálnu prokuratúru – ako záruku, že postráži využívanie peňazí z plánu –, napriek tomuto záväzku ju zrušilo.
Z tohtotýždňových vystúpení vicepremiéra zodpovedného za plán obnovy Petra Kmeca z Hlasu vyplýva, že sa ako hlavnú záruku chystal pred Komisiou prezentovať krajské prokuratúry. Hovoril, že po rozpustení ÚŠP sa bude ešte viac prokurátorov venovať takýmto prípadom, kde vzniknú podozrenia zo šafárenia s európskymi peniazmi.
„Na krajoch sa tomu bude venovať 64 prokurátorov krajských prokuratúr,“ vyhlásil Kmec.
Vo svojich vystúpeniach však ani slovom nespomínal, či niekedy v živote robili na prípadoch týkajúcich sa európskych peňazí. A aj to Brusel zaujíma – aké majú skúsenosti a či takéto kauzy vedia riešiť.
Toto môže byť jeden z problémových bodov odpovede slovenskej vlády Bruselu.
Krajské prokuratúry sa v skutočnosti doteraz vôbec nesústredili na kauzy spojené so zneužívaním eurofondov.
Najzávažnejším prípadom sa venovali práve na špeciálnej prokuratúre a jej prokurátorov, ktorí sa v tom vyznali, odstavili napríklad na referát väzenstva, kde im dali za úlohu vybavovať sťažnosti väzňov a ľudí vo vyšetrovacích väzbách.
Z listu Komisie vyplýva, že v Bruseli žiadajú objasniť, prečo sa to udialo.
Kým podrobne vysvetlíme, prečo má Komisia problém s koncom špeciálnej prokuratúry, pripomeňme, čo sa dialo po spomínanej návšteve Fica, Kaliňáka a Suska v Bruseli, kam v tichosti vycestovali.
