Ekonomický newsfilter: Ficova predstava o ekonomickom rozvoji je z minulého storočia
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň,
včera sme vládu v Ekonomickom newsfiltri upozornili na to, že treba zvyšovať finančnú gramotnosť, aby ľudia neboli náchylní veriť rôznym podvodníkom.
V ten istý deň však premiér Robert Fico ukázal, že mu negramotní voliči vyhovujú.
V rámci prejavu o podpore hospodárskeho rastu bez zábran rozprával o tom, že im chce siahnuť nielen na dôchodkové úspory, ale aj na bankové vklady.
„Potom je to otázka, ako využiť vklady ľudí, ktoré majú dnes v bankách, a ako využiť zdroje v dôchodkovom sporení, pretože to sú peniaze, ktoré zväčša končia v Spojených štátoch amerických, ale my ich potrebujeme tu doma.“
Fico vo svojej politickej kariére opakovane démonizoval a ničil druhý pilier a s ním aj budúce dôchodky. Teraz hrozí to isté.
Ďalšia možnosť „mobilizácie zdrojov“ – lepšie využiť peniaze z plánu obnovy – je podobne absurdná. Včera sa ukázalo, že je vinou Ficovej vlády aj po štvrtom vysvetľujúcom liste zablokovaný a ohrozený.
Dnešný Ekonomický newsfilter má 1300 slov, na prečítanie potrebujete 5 a pol minúty. Pripravil Ján Kováč.
1. Pár poznámok k Ficovej hospodárskej politike
Premiér včera rozprával o tom, ako Slovensko zaostáva v životnej úrovni za priemerom EÚ a ako to chce napraviť.
Cieľ je správny, ale riešenia, o ktorých hovorí, by fungovali možno tak pred 20 alebo 100 rokmi.
Ficova vízia o hospodárskej politike, ktorú včera prezentoval po „kontrolnom dni“ na ministerstve investícií, si zaslúži aspoň krátky komentár:
Čo nesedí na Ficovej vízii:
Naozaj je zaostávanie výsledkom práce Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora? Nie. Slovensko je vyše dekády krajinou s pomalým hospodárskym rastom. Výrazne lepšie to bolo naposledy za prvej Ficovej vlády, ale aj tá sa iba viezla na reformách vlády Mikuláša Dzurindu a na vstupe do EÚ. Keď dáme bokom pandemické výkyvy, roky 2022 a 2023 neboli oveľa lepšie, ale ani horšie ako obdobie druhej a tretej Ficovej vlády.
Vlády OĽaNO navyše minuli na okamžitú podporu životnej úrovne viac štátnych peňazí ako ktokoľvek pred nimi. Ak sa im dá niečo vyčítať, tak skôr to, že to s rozdávaním počas pandémie a energetickej krízy prehnali.
Naozaj treba mobilizovať európske, domáce aj súkromné zdroje, aby sme rástli rýchlejšie? Určite áno,
