Tváre vytvorené umelou inteligenciou sa nám zdajú reálnejšie ako tváre skutočných ľudí, ukazuje štúdia
Umelá inteligencia je čoraz dokonalejšou. Ľudia majú problém rozoznať fotografie ľudí, ktoré boli vytvorené AI od fotografií skutočných ľudí.
Možno si veľa z nás myslí, že dokáže rozpoznať a analyzovať dobre tváre, avšak výskum univerzity Royal Holloway University, na ktorý poukazuje portá theconversation.com ukazuje, že mnohí ľudia nedokážu spoľahlivo rozlíšiť fotografie ľudí vytvorené umelou inteligenciou od skutočných tvárí. Táto problematika je naozaj závažná, kedy počítačové systémy dokážu vytvárať realisticky vyzerajúce fotografie ľudí, ktorí ani neexistujú!
Deepfake
Nedávno obletel internet falošný LinkedIn profil s počítačovo vygenerovanou profilovou fotkou. Pretože sa úspešne dokázal zaregistrovať na túto sociálnu sieť. No to nie je všetko. Zaujal hlavne vďaka tomu, že sa mu podarilo úspešne nadviazať komunikáciu s viacerými osobami a aktívne s nimi komunikovať. Takéto falošné profily majú podľa expertov aj ďalšie využitie. Hovoria, že špióni a rôzni agenti bežne vytvárajú rôzne takéto profily s deepfake profilovými fotkami a obrázkami, aby sa vedeli dostať a pozrieť na rôzne zahraničné ciele cez sociálne médiá.
Tieto tzv. „Deepfakes“ sa stávajú rozšírenými v každodennom užívaní a pôsobení na internete. Čo znamená, že ľudia by si mali viac začať uvedomovať závažnosť situácie. Mali by sme byť viacej všímaví a upodozrievaví. A to najmä pri komunikácii s cudzími ľuďmi, resp. umelou inteligenciou. Bežný človek by mal byť ale obzvlášť opatrný voči marketingu, reklame a sociálnych médiám. Obrázky sa tiež používajú na škodlivé účely, ako je politická propaganda, špionáž a informačná vojna.
Táto technológia zahŕňa niečo, čo sa nazýva hĺbková neurónová sieť. Ide o počítačový systém, ktorý napodobňuje spôsob, akým sa taktiež náš mozog učí nové veci. Je to „vytrénované“ čoraz väčším a väčším súborom údajov skutočných tvárí. V skutočnosti sú proti sebe postavené dve hlboké neurónové siete, ktoré súťažia o čo najrealistickejšie obrázky. Výsledkom sú finálne produkty, ktoré sa nazývajú obrázky „GAN“. Ide o skratku (Generative Adversarial Networks). Proces vytvára nové obrázky, ktoré sú takmer nerozoznateľné od reálnych obrázkov.
Experiment odhaľuje zmenu v správaní ľudí
V štúdii výskumníci ukázali, že neschopnosť rozlíšiť tieto umelé tváre od skutočných má dôsledky na naše online správanie. Výskum naznačuje, že falošné obrázky môžu narušiť našu dôveru a taktiež zásadne zmeniť spôsob, akým komunikujeme online.
Neprehliadnite
Paradoxom je i odhalenie vedcov, ktorí zistili, že ľudia vnímajú tváre vygenerované umelou inteligenciou ako reálnejšie v porovnaní so skutočnými tvárami ľudí. Aj keď ešte nie je jasné, prečo je to tak, toto zistenie poukazuje na nedávny pokrok v technológii používanej na vytváranie umelých obrázkov.
Komentáre