Progresívci ako lídri opozície Na čo by mali apelovať racionálne hlasy z liberálneho tábora

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák

Ak bude radikálna úderka PS tlačiť na pílu, bude to pôsobiť odstredivo.

Ak bude radikálna úderka PS tlačiť na pílu, bude to pôsobiť odstredivo.

Jozef Majchrák

Jozef Majchrák

Na čo by mali apelovať racionálne hlasy z liberálneho tábora
Predseda Michal Šimečka a dvojka kandidátky Lucia Plaváková na otvorení Dúhového pridu v Bratislave v júni 2023. Foto: Facebook/Lucia Plaváková

V pondelok sme zverejnili pomerne obsiahlu anketu, v ktorej sme sa viacerých relevantných, ale skôr liberálnejšie orientovaných osobností verejného života pýtali na slovenskú opozíciu. Na jej progresívnu aj konzervatívnu časť.

K téme nám prišlo viacero zaujímavých reakcií a názorov. Niektorí zároveň našu anketu ocenili aj ako snahu o vedenie diskusie medzi liberálmi a konzervatívcami.

Berieme to ako hodenú rukavicu a tento text je pokusom pokračovať v debate na túto tému.

Je zaujímavé, koľkí z našich respondentov považujú Progresívne Slovensko napriek programu v hodnotových témach za štandardnú centristickú stranu.

Profesorka Soňa Szomolányi vníma PS v európskom spektre politických strán ako „stredovo liberálnu“. Sociológ Michal Vašečka si myslí, že program PS je v porovnaní s európskymi progresívnymi stranami ešte veľmi umiernený, podľa antropológa Juraja Buzalku je to meštiacka stredová strana a Miroslav Beblavý tvrdí, že slovenskí progresívci sú reálnou politikou „liberálnou stranou stredu“.

Stred po slovensky? 

Pozrime sa teda na stredovosť PS trochu bližšie.

Keď si ako podklad zoberieme volebný program PS, je pravdou, že jeho ekonomická či sociálna časť naozaj osciluje okolo politického stredu.

Stredovosti Progresívneho Slovenska pomáha aj osoba Michala Šimečku, ktorý sa v predvolebnej kampani aj po voľbách drží bokom od ostrejších kultúrnych zápasov a k stredovému imidžu najnovšie prispieva aj to, že lídrom eurokandidátky sa stal technokrat Ľudovít Ódor.

Lenže súčasťou DNA strany je aj pomerne radikálny prístup k hodnotovým témam.

Dobre ho ilustruje tá časť volebného programu strany, ktorú vypracovala štvorica Lucia Plaváková, Beáta Jurík, Ondrej Prostredník a Zora Jaurová a venuje sa otázkam rovnosti a ľudských práv.

Stručne si pripomeňme len niekoľko najkontroverznejších bodov, pričom vôbec nejde len o často uvádzané manželstvá pre všetkých. Hoci aj tie nielenže narážajú na ústavu, ale majú aj nízku verejnú podporu. Podľa výskumu Focusu z tohto roku je proti nim 60 percent slovenskej spoločnosti.

Politici PS chcú napríklad ešte viac liberalizovať už aj tak liberálnu potratovú legislatívu a umožniť tranzíciu na základe sebaurčenia. Čo znamená, že ľudia by sa identifikovali ako muži či ženy len na základe vlastnej sebaidentifikácie. Aj na Západe má takúto legislatívu zatiaľ len niekoľko krajín. Minulý rok napríklad britská vláda zablokovala zákon o rodovej sebaidentifikácii v Škótsku.

Dalo by sa pokračovať nápadom zmeniť rodné čísla, pretože tie dnešné nadbytočne identifikujú rodovú príslušnosť, či snahou obmedziť našu slobodu prejavu rozšírením trestného práva o ďalšie verbálne delikty umožňujúce flexibilnú definíciu. Ako je nenávisť z dôvodu vzťahovej orientácie či rodovej identity.

Výpovednú hodnotu má aj to, že stredové PS vo svojom programe hovorí o „tehotných osobách“.

Najnovšie môžeme k tomuto typu postojov priradiť aj presvedčenie štvorky na eurokandidátke strany Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej, že právo na potrat by malo byť súčasťou Charty základných práv EÚ.

Určite preto platí, že ciele Progresívneho Slovenska v tejto oblasti sú najradikálnejším ľavicovým programom, ktorý sa v slovenskej politike objavil po roku 1989.

Stred po európsky? 

Neobstojí ani tvrdenie, že v európskom kontexte ide stále o štandardný stredovo-liberálny program.

Kolega Martin Leidenfrost si dal ešte pred voľbami námahu a porovnal predvolebný program PS v hodnotovej oblasti s programami nemeckých a rakúskych Zelených, ale tiež ďalších západoeurópskych strán. Teda Šimečkovu stranu porovnával s programami tých najprogresívnejších strán na západ od nás.

Dospel napríklad k záveru, že do rakúskeho parlamentu doteraz nikdy nezasadla strana, ktorá by mala v kultúrno-etických otázkach taký radikálny program ako Progresívne Slovensko. Za umiernenejší označil aj volebný program nemeckých Zelených z roku 2021.

Z Leidenfrostovej analýzy vyplýva, že program PS má v kultúrnych témach najbližšie k programu holandskej strany D66 (Demokrati 66). Pričom však naši progresívci operujú na výrazne konzervatívnejšom Slovensku.

Radikálnosť programu PS v hodnotových otázkach je možné bagatelizovať a argumentovať tým, že aj napriek nemu je strana dnes lídrom opozície.

V časoch identitárnej politiky, ktoré žijeme, by to však bolo krátkozraké.

Progresívne Slovensko síce dnes vedie hitparádu opozičných strán, ale vzhľadom na hodnotové zloženie slovenskej spoločnosti bude jeho podpora už len veľmi ťažko rásť.

Dnes to vyzerá tak, že na odstavenie Roberta Fica a jeho spojencov od moci tu v budúcnosti bude nutná spolupráca liberálov a progresívcov aj s prozápadnými konzervatívcami, ktorí volia KDH, Matovičovo Slovensko, ale možno aj s politickými reprezentantmi maďarských voličov, ktorí majú tiež skôr konzervatívne postoje.

Zároveň platí, že ak sa niekde ťažko hľadajú kompromisy, tak sú to práve kultúrne spory a o niekoľko rokov na to už vôbec nemusí stačiť nejaká koaličná dohoda, ktorá zakonzervuje status quo. 

Preto ak bude radikálna úderka v PS v týchto témach aj ďalej tlačiť na pílu, na takúto spoluprácu to môže pôsobiť veľmi odstredivo. 

Na čo by mohli apelovať aj racionálne hlasy z liberálneho tábora.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia
Diskusia

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.