Prečo aj kúsok od Bratislavy musia ľudia používať žumpy

• Obce a mestá namiesto budovania kanalizačnej siete často povoľujú domové žumpy.
• Tie by sa mali využívať iba výnimočne, lenže v okolí hlavného mesta ich majú stovky nových domov.
• Keďže čističky tento nápor nezvládajú, hrozí znečisťovanie prostredia. 

„V 21.storočí človek očakáva, že keď si kupuje dom, bude mať k nemu aj kanalizáciu,“ vraví ironicky jeden z obyvateľov novej štvrte v Senci. Ako sa sám presvedčil, niekedy sa nedá veriť ani vlastným očiam. Keď si bol rozostavaný dom v toskánskom štýle v lokalite Mlynský Klin obzerať, kanalizáciu videl, nenapadlo mu teda, že by s ňou mohol byť nejaký problém.

Po nasťahovaní však zistil, že nie je pripojená na verejnú sieť a tak skoro ani nebude. On a desiatky jeho susedov sú teda odkázaní na násobne drahšie riešenia. Väčšina z nich situáciu vyriešila žumpou, niektorí investovali do vlastnej čistiarne odpadových vôd.

Podobné problémy na Slovensku rieši viac ako 1,5 milióna obyvateľov, ktorí nie sú napojení na verejnú kanalizáciu. Niektoré obce ani nikdy neboli, ďalšie sa rozrastajú tak rýchlo, že samosprávy nestíhajú budovať nové kapacity. Alebo sa ľudia stanú obeťami nezvládnutého developerského projektu, ako spomínaní seneckí novousadlíci.

Kanalizácia zostala iba na papieri

V Bratislavskom kraji je podľa posledných údajov odkanalizovaných viac než 90 percent obydlí. Hoci je to zo všetkých slovenských krajov najviac, zvláštne je, že sa domy bez kanalizácie stavajú aj 30 kilometrov od hlavného mesta.

Takmer štyridsiatnik z úvodu článku, ktorý v Mlynskom Kline býva s rodinou od roku 2021, nechcel vystupovať pod vlastným menom, aby s developerom nemal problémy. Dom kúpil od